lode už v roku 1606, prvé kolónie tu začali zriaďovať Briti až od roku 1786. Pomerne husto bolo osídlené juhovýchodné pobrežie, západ však, okrem mesta Perth, zíval prázdnotou. Vnútrozemie nebolo preskúmané prakticky vôbec, až do príchodu nemeckého cestovateľa Ludwiga Leichhardta.
Leichhardt sa narodil 23. októbra 1813 v rodine pruského sedliaka. Študoval pedagogiku, neskôr prestúpil na berlínsku univerzitu, kde sa venoval prírodným vedám a medicíne. Po dvoch rokoch štúdium prerušil a začal cestovať po krajinách západnej a strednej Európy. "Starý svet" sa mu však málil a tak, keď mu jeho priatelia navrhli cestu do Austrálie, bez rozmýšľania privolil. V októbri 1841 sa vtedy dvadsaťosemročný Leichhardt vydal na dlhú plavbu do zeme protinožcov.
Bez väčšieho finančného zázemia ale musel na veľkú výpravu rýchlo zabudnúť. Prvé dva roky si na živobytie zarábal prednáškami z botaniky a rozširoval svoju zbierku rastlín a hmyzu. Neustále ho však lákali myšlienky na cestu do "srdca Austrálie", a tak svoje služby ponúkol predstaviteľovi pozemkového úradu Nového Južného Walesu. Ten ho odmietol, no Leichhardt sa nedal odradiť. V Brisbane sa dozvedel, že vláda kvôli nedostatku financií zrušila výpravu z východného pobrežia na vojenskú základňu Port Essington, ležiacu na severozápade. Nemecký dobrodruh okamžite odcestoval do Sydney a vyhlásil, že chce viesť súkromnú výpravu do Port Essingtonu. S deviatimi dobrovoľníkmi vykročil 1. októbra 1844 z posledných zvyškov civilizácie do nehostinného buša.
Leichhardt viedol svoju skupinu pozdĺž riek pri pobreží, pretože nemal veľké zásoby pitnej vody a nechcel riskovať stret s nepriateľskými domorodcami. Počas cesty mapoval územie ktorým prechádzali a pomenúval rieky i pohoria podľa svojich priateľov a známych. Vyčerpávajúci pochod prebiehal bez väčších problémov až do júna 1845, keď na ich tábor zaútočili domorodci a zabili prírodovedca Johna Gilberta. Otrasení bádatelia dosiahli snaženie svojej, skoro 5000 km dlhej cesty 17. decembra 1845, keď zazreli vytúžený Port Essington.
Nemecký prieskumník si týmto pochodom získal v celej krajine obrovskú popularitu a peniaze na zorganizovanie ďalšej výpravy mu jeho donátori ihneď poskytli. Tentoraz bol jeho cieľom Perth, nachádzajúci sa na západnom pobreží. S ôsmimi mužmi, veľkou karavánou oviec, mulíc, kôz a psov, sa austrálsky hrdina vydal 7. decembra 1846 na dlhú púť. Tá však už od začiatku neprebiehala tak pokojne, ako úvod prvej výpravy. Leichhardt nebol na pochod v období dažďov dobre pripravený a tak sa jeho vysnená cesta premenila na najhoršiu nočnú moru.
Keďže ich ľahké stany boli dotrhané na "cucky", trpeli dobrodruhovia podchladením a neskôr i silnými hnačkami. Takto premrznutí boli často nútení piť len kalnú vodu a jesť chrobáky a červy. Zúbožení a chorí sa o šesť mesiacov dostali do prístavu Rockhampton, 800 kilometrov od miesta, z ktorého vyštartovali.
Keď sa Nemec trochu pozbieral, začal uvažovať o zorganizovaní tretej výpravy a už v januári 1848 na ňu zozbieral finančné prostriedky i dobrovoľníkov. Skupina sa dala na cestu z osady pri vrchu Mount Abondance. Ludwiga Leichhardta a jeho šiestich spoločníkov už nikto nikdy nevidel...
Priatelia si oňho pomaličky začínali robiť starosti, keď sa v roku 1850 vynorili na svetlo sveta šokujúce informácie. Istý Austrálčan sa od nejakého domorodca dopočul o masakre šiestich mužov, ktorá sa odohrala na západnom brehu rieky Maranoa. Vláda vyslala pátrací oddiel na čele s Hovendenom Helym, Leichhardtovým priateľom a účastníkom jeho druhej výpravy. Hely pátral po stratených prieskumníkoch na západ od Maranoi a domorodci mu správu o pobití bielych mužov potvrdili. V povodí neďalekej rieky Warrego objavil Hely zvyšky starého tábora a strom, na ktorom bolo vyryté "L" ako Leichhardt. Na okolí našiel síce viac takýchto označených stromov, ale keďže ďalšie stopy chýbali, vrátil sa domov s tým, že skupinu asi naozaj povraždili domorodci.
V roku 1871 sa krajinou začali šíriť zvesti, že medzi domorodcami v západnom Queenslande žije akýsi "biely divoch", a tak bola zorganizovaná ďalšia pátracia výprava. Jej vodca, J. M. Gilmour, priniesol z vnútrozemia okrem iného i staré pánske nohavice či vlnené prikrývky, no správy o bielom mužovi nepotvrdil.
V roku 1980 dospel spisovateľ Gordon Connell k záveru, že nemecký bádateľ zahynul pri rieke Diamantina, na hranici Queenslandu a Južnej Austrálie. Našli sa tu síce kosti bielych mužov, no to na odobrenie jeho predpokladu nestačilo. Miesto posledného odpočinku jedného z najväčších prieskumníkov Austrálie, ostáva naďalej záhadou...
Autor: maťo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
