piatimi rokmi v Pakistane, spomína V. Štrba. Dvaja Slováci, Peter je zo Smižian a Vlado z Holíca, hoci sa vídavali od detstva, Vlado sprevádzal svojho otca, sa spoznali až pod Aconkaguou. Títo traja muži plánujú v marci 2002 medzinárodnú expedíciu na svetoznámu osemtisícovku Makalu v Nepále, ktorá v skupine štrnástich najvyšších hôr sveta patrí spolu s Mt. Everestom, Kancedžongou, K2 a Lhotse medzi najtažšie.
Na výpravu potrebujú podla slov V. Štrbu, ktorý je financmajstrom výpravy, okolo štyristopätdesiattisíc korún na osobu. V tejto cene sú zapocítané letenky, pobyt, nákup stanov, oblecenie, technické zabezpecenie, atd. Keby bol kurz dolára ku korune milší, bavili by sme sa o úplne odlišnej sume, to je jasné, vzdychol si V. Štrba. K nákladom na samotnú výpravu treba ešte pripocítat cenu za povolenie k výstupu na horu. V prípade populárneho Mt. Everest sa pohybuje od 10 000 do 70 000 USD, Makalu je o nieco lacnejšia. Pjotr: Vybavit povolenia bola moja starost. Za výstup na Makalu sa platí dvanástisíc dolárov. K hore pôjdeme po ceste, ktorá je vo vysokej nadmorskej výške. Zvolili sme si ju preto, aby sme sa, ked dorazíme do základného tábora už nezdržiavali aklimatizáciou. Pjotr Pustelnik nevidí rozdiel medzi slovenským a polským horolezectvom. Máme spolocnú históriu v Tatrách. A na generáciu dobrých himalájistov treba rovnako tu i v Polsku cakat dvadsat rokov. Treba ich vychovat, dodáva.
Horolezectvo je drahý špás. Asi pät percent nákladov sú títo traja páni schopní ušetrit zo svojich civilných zárobkov, no všetky ostatné financie musia získat od sponzorov. Romantické predstavy o tomto športe už patria minulosti. Krajiny ako Nepál už bez turistov nemôžu existovat. Ked prerazíš hranicu ich nedotknutelnosti, a tí jednoduchí ludia zistia, že k peniazom sa dá príst i lahšie ako každodennou prácou, zacnú byt od toho doslova závislí, s lútostou v hlase konštatuje Peter. Propagácia výpravy je z hladiska sponzorov potrebná, keby však bola menšia spomalil by sa trend zcivilizovávania odlahlých kútov sveta, kde ešte ludia žijú podla niekoho primitívne, no v stopercentnom súlade s prírodou. Príkladom je Barabášov film Mustang, ktorý na Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade vyhral hlavnú cenu a cenu divákov. Mustang je královstvo v Himalájach, kde sa ženy režiséra s hanblivým chichotom pubertáciek pýtali, ci je taký biely všade. Je malá pravdepodobnost, že tam niekto vycestuje zo Slovenska, no tento film pôjde i na medzinárodné festivaly, a ked ho uvidia Nemci, Holandania, Japonci, na túto dosial ludmi neobjavenú ci zabudnutú krajinu sa ich hned vrhnú celé roje, a v tom je tá tragédia, vzdychol si P. Frankovic.
Letenky majú objednané na dvadsiateho deviateho marca. V Nepále strávia dva mesiace. Makalu chcú zdolat severnou stenou tzv. Francúzskej cesty, ktorá, kedže nie je najnárocnejšia, nie je ani najdrahšia. Takže zasa tie peniaze…
Mnohým laikom vrta v hlave, ci sú horolezci a skalolezci bláznivými samovrahmi alebo trénovanými mužmi s ocelovou vôlou a svalmi. Ako teda vyzerá tréning pred výstupom na osemtisícovku? Predpríprava zacína až vtedy, ked máme po kope balík penazí, aby útok na skalu mal vôbec zmysel. Kým nemáme aspon tretinu z toho co to stojí, ešte sa nic nedeje, krúti hlavou pán Frankovic. V kondícii sa títo ludia udržiavajú stále. Prišla zima a tak obehajú Tatry, skúsia lady, skaly. Nechodíme do posilnovní, každý rok sme jeden, dvakrát na Mt. Blancu v Alpách, aby si telo neodvyklo od výšky aspon tých štyritisícpätsto metrov nad morom, hovorí P. Frankovic.
Ked sa týmto, casto nepochopeným, dobrodruhom, podarí zdolat vrchol, reagujú opät ako bežní smrtelníci a prvou myšlienkou je prianie A teraz rýchlo dolu! A bezpecne, pretože najviac úrazov sa stáva práve pri zostupe. Vnútorná ostražitost polaví, nastúpi uspokojenie z výkonu. Eufória potlací opatrnost. Zranenia ich však neodradia. Mne sa podarilo aj spadnút, aj urezat. Na Co-oju som spadol za dve sekundy stopätdesiat metrov. Ked padáte nemyslíte na nic. Ked dopadnete a dobre, zahrešíte si, ked nie, je koniec, hovorí Vlado Štrba a jeho slová ešte podciarkuje chýbajúci palec na pravej ruke. A co rodinní príslušníci, boja sa o svojich manželov, otcov? Je to jeho konícek, nemôžem mu do toho hovorit. Každý muž by mal mat ten svoj. A ked odchádza? Prvý týžden ani neviem, že je prec, relaxujem. Druhý týžden mi už trošku chýba, tretí už velmi a potom už len vyckávam, kedy sa vráti. Ci mám strach? Neviem, sledujeme, aké je tam pocasie, usmieva sa pani Frankovicová. Ona ani syn, hoci na kopce chodievajú, nelezú. Syn možno zacne, no až ked bude mat osemnást a bude zodpovedný sám za seba. Aby sa nestalo, že ked spadne, on pôjde do zeme a ja do basy, zažartuje otec na synov úcet.
Lano, ktoré spája alpinistov nie je putom materiálnym, ale putom ludí. Je to pevný symbol. Už na zaciatku storocia ho ludia používali nie preto, že bolo potrebné, ale preto, aby vedeli, že patria k sebe a jeden za druhého zodpovedajú. Ked idem s Vladom, dávame pozor jeden na druhého. Lebo len s dobrým partnerom sa dá dosiahnut dobrý výkon. Súcasná komercia však devalvuje vztahy i horolezectvo ako také. Vytráca sa etika. Ale dnes tu komercia je, ci chceme alebo nie, konštatuje Pjotr Pustevnik.
Odhliadnuc od tohto smutného faktu, chcú títo traja muži na Makalu stát pätnásteho mája. Pätnástka v dátume je Pjotrovým dnom na vrcholy, smejú sa P. Frankovic a V. Štrba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
