zabávali cez víkend tí všetci krikľúni z politických strán, ktorí tu pred týždňom, v súvislosti s neslávnou účasťou v kole prvom, vynášali súdy o "katastrofe", "zlyhaní vlády" či "zlyhaní občianskej spoločnosti " a podobne. Pretože ručíme za to, že ak príde opäť málo voličov, budú to presne tí istí, ktorí v sobotu vysedávali po zakladajúcich kongresoch (OKS), republikových výboroch (SDĽ), republikových radách (DS a SOP), prezídiách (SDKÚ), prípadne sa guľovali v Tatrách, čo budú zase spínať ruky nad "slabou informovanosťou", elektronickými médiami, "zlým zákonom" a "voličskou apatiou".
Ak by politikom naozaj z hĺbky duše záležalo na návštevnosti pri urnách, mali psiu povinnosť vybrať si kandidáta a región, kde by si zašli "zakampaňovať". Aj o tom je plnokrvná politika, že keď je kampaň, tak sa chodí a agituje. Na chlebíčky a minerálku je času vždy dosť. Napríklad Občianska konzervatívna strana sa mohla v kľude zakladať aj o týždeň. A pre tento víkend, pokiaľ si spoluprácu dokáže predstaviť naozaj iba s SMK a KDH, mohla OKS ponúknuť účasť na akciách Bauera, Záborskej, Fehéra či Kvardu. Celkom iste by neodmietli (pokiaľ nejaké usporiadali a nedali tiež prednosť guľovačke). Samozrejme, to isté DS a všetci ďalší, ktorí sa zaklínali, že nezáujem voličov porazil koalíciu či dokonca "spôsobil zvrat výsledkov volieb z roku 1998".
Celkom určite ale znosí biednu účasť, ak biedna bude, pod čiernu zem aj Mečiar. A nevynechá, počnúc Dzurindom a končiac Dzurindom, nikoho. Predseda "ľudovej strany" stopercentne zabudne iba na to, že Englišovi sa na poslednú chvíľu odhlásil z mítingu a poslal miesto seba Gašparoviča...
Úplne vážne: Stačí pozorne sledovať "aktivity" vrcholových politikov v situácii, keď sa rozhoduje o distribúcii moci po regiónoch, aby občan získal nezlomné presvedčenie, že v týchto voľbách ide o hovno, aj to nie príliš veľké. A podľa toho sa občan aj zariadi... V systémoch, kde sa politika berie ako poslanie a profesia, je dosť nepredstaviteľné, aby sa stranícke špičky v čase akejkoľvek kampane presúšali po žúroch a kongresoch a venovali vôbec čomusi inému. Môžu si hoc° aj myslieť, že v tých-ktorých konkrétnych voľbách o veľa nejde; ich angažmán je povinné minimálne pre zdanie legitimity a vážnosti systému.
Voličom takto zostávajú ako "lákadlo" k urnám milé odporučenia, ktorými nás strany zahrnuli. Práve prietrž vyhlásení, koho podporiť a koho nie, vdýchla politický náboj druhému kolu. Dá sa predpokladať, že tentoraz už jasná dvojpolarita súbojov, okysličená etnickými motívmi v Nitre a Trnave, napokon účasti - azda s výnimkou Trenčína a Žiliny - aj skutočne zdvihne.
Pre normálnejšiu tvár slovenskej politiky má svoj význam najmä stanovisko SDKÚ, ktorá, dokonca bez veľkého premýšľania, radí svojim sympatizantom podporiť kandidátov SMK v Nitre i Trnave. Hoci rovnakú "odvahu" nabrali i OKS a DS (u tých sa to predsa len dalo čakať), práve od Dzurindovej strany, vzhľadom na jej dlhodobú genézu, ide o veľmi významný signál. (Mnohí z jej dnešných členov hlasovali napríklad za "Mečiarov" zákon o štátnom jazyku v decembri °95). Po prvýkrát od vzniku samostatného štátu totiž relatívne silná a veľmi vplyvná strana, dokonca v predvolebnom roku, vedomá si všetkých rizík, ignoruje etnickú bariéru slovenskej politiky. Výzva hlasovať za Maďarov, hoci "iba" proti HZDS, je veľmi nepopulistickým gestom a do istej miery azda aj hrdinským kúskom. Iná a veľmi zaujímavá vec je, či "odvaha" zaberie a voliči v predmetných krajoch sa múdrou radou aj budú riadiť.
Opakom je KDH, ktoré sa v regiónoch, kde súperia SMK s HZDS, rozhodlo pre neutralitu. Respektíve vyhlásilo podporu "nekomunistickým" kandidátom, čomu sa dá rozumieť jedine tak, že v Trnave podporuje Tomečka z HZDS - keďže pán Kvarda veru komunistom bol (a ani nie hocijakým). Treba jednoznačne konštatovať, že na zdvihnutie vlajky boja proti komunizmu sú regionálne voľby príležitosť mimoriadne nešťastná. A u KDH ani nebeží o populizmus, ale o tlmené nacionálne resentimenty.
Celkom netlmené sú potom tieto starobylé vášne u Smeru a SDĽ, ktorí rovno vyhlásili, že podporujú "slovenských kandidátov". Druhé kolo regionáliek teda získalo konečne to, čoho sa kolu prvému tak zúfalo nedostávalo - svoju veľkú tému. Veľkú, ale nie novú - Slováci proti Maďarom. Pritom sa táto hlúpa nacionalizácia sa deje dosť zbytočne, lebo v oboch dotknutých krajoch sú šance SMK naozaj iba teoretické. Ale volič má svoj signál - konečne aspoň o niečo ide...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.