výslnie ho dostala postava v muzikáli Dracula. Potom naštudoval s režisérom Bednárikom hlavnú úlohu v muzikáli Monte Christo a okrem toho sa v minulej sezóne vrátil na dosky operného javiska. Zaspieval si Dona Giovaniho v Stavovskom divadle. Chcel navštíviť Tibet, motivovala ho túžba spoznať iný svet, záujem o budhismus. Minulé leto si takmer vyplnil aj to. Zažil cestu do Himálají, ale do Tibetu sa napokon nedostal. V sobotu sa v ankete Zlatý slávik umiestnil opäť tesne za Karlom Gottom a pár dní pred tým, vo štvrtok, spieval v Dóme svätej Alžbety na koncerte Slovensko bez bariér. Rozprávali sme sa niekoľko hodín pred tým, pôvodne trval na tom, že v jeho terénnom Mitsubishi. Napokon sme však zvolili pohodlnejší variant, v kaviarni hotela Slovan.

Viete, že jedna z vašich partneriek v muzikáli Monte Christo pôsobila práve v tunajšom divadle?

- Myslíte Vandu Konečnú? Keď sme sem prichádzali, tak sme práve spomínali, že tu žijú rodičia našej Vandušky. Ona je slniečko.

To znamená, že ste už jedli koláče od jej mamy.

- Sladkosti nejedávam, ale buchty už boli.

Stvárňuje vašu Merecedes v alternácii s Leonou Machálkovou, ide jej to dobre?

- Mám ju veľmi rád, pretože je to speváčka, ktorá nielenže vie spievať, ale navyše aj dobre hrá. A je to žena, ktorá dokáže na javisku zaujať. Jednoducho je to kus baby. Nazdávam sa, že divák, ktorý ju uvidí raz na javisku, na ňu nikdy nezabudne. A v Prahe už má dobré meno. Všimli si ju a vedia, o koho ide.

Podpísala sa popularita aj na vašich priateľstvách? Myslím, či máte okolo seba aj vypočítavých kamarátov, ktorí sa popri vás potrebujú zviditeľniť?

- Najbližších kamarátov mám z doby, keď o mne ešte nikto nevedel. Veľmi pozorne si strážim svoje súkromie. Ľudí, ktorých nepoznám, púšťam iba po istú hranicu. Mám veľké šťastie, že mám niekoľko naozaj dobrých priateľov o ktorých viem, že by za mňa strčili ruku do ohňa. Ja za nich tiež a nie je to dríst. Je to overené rôznymi situáciami. Vďaka priateľom sa držím v normále. Sú to ľudia, ktorí sa ku mne správajú stále rovnako. Ide pritom niekedy aj o viac ako 15-ročné vzťahy. A potom mám kamarátov z brandže, napríklad Jirku Korna, alebo Tomáša Trapla. Veľa sme spolu zažili v práci. Človek najlepšie spozná, kto je kto, keď ide do tuhého. Poznám, kto sa so mnou baví len preto, že z toho chce niečo mať a kedy sa človek baví preto lebo ma má rád.

Čo vám vadí na popularite?

- Najmä situácie keď niekto operuje mojim menom bez môjho vedomia. A potom sa stane, že na koncerte mávajú akýmsi papierom, vraj zmluvou a tvrdia, že som jednoducho neprišiel.

Narážate na tvrdenia, ktoré sa objavili v niektorých médiách, že ste za benefičný koncert Kvapka nádeje zapýtali 100-tisíc korún?

- Po prvý raz som od tej doby hovoril iba nedávno s Vendulovu Svobodovou, ktorá koncert pripravovala. Vysvetlila mi, že vôbec o tom nič nevedela a že zrejme išlo o nedorozumenie. Neviem, ako to vzniklo. A je to blbé, keď o vás niekto jednoducho začne tvrdiť, že ste za benefičné vystúpenie žiadali stotisíc. Fakt. Človek si potom povie, keď tomu uveria, opľujú ťa.

A stalo sa ?

Čuduj sa svete, ani nie. Pretože, aspoň trochu ma ľudia poznajú. Našťastie. Každý normálny súdny človek tomu neuverí. Keď si to prečítali, vedeli, že ide o hovadinu.

Ľudia si však povedia: Na každom šprochu, pravdy trochu...

Ja si myslím, že bulvár už dnes ľudia neberú tak ako kedysi. Pamätám si, že keď pred piatimi rokmi vyprodukoval aféru, živili ju trebárs 14 dní. Dnes je titulka v Blesku do budúceho dňa preč - vyšumí. Toľkokrát už totiž presvedčili, že píšu bludy a že si vymýšľajú, takže väčšina to berie s úsmevom. Keď ma nejaká slečna produkčná, spolu s vašim ministrom kultúry, zaradí do svojho zoznamu milencov, aby si zvýšila popularitu, smejú sa na tom. Ale samozrejme, že tam ostane trocha pochybnosti. Ja som si už zvykol na podobné veci, horšie to znáša moja mama, keď ide do samoobsluhy a všetci sa na ňu sústrastne pozerajú, aké monštrum je ten jej syn.

Čo očakávate pracovne v novom roku?

- Rokoval som nedávno s intendantom Národného divadla o nasledujúcej sezóne. Mal by som tam robiť tri operné inscenácie. Medzi iným aj Dona Giovaniho. Začínam si už pomaly robiť časový plán, len čo sa dozviem ako a kedy sa bude skúšať. Rozvrh je pre mňa totiž najdôležitejší, lebo spevák, keď chce veľa spievať, musí vedieť striedať prácu aj oddych.

Takže pôjde o rok v znamení opery ?

- To sa nedá takto kategorizovať. Teraz napríklad chystám projekt, ktorý bude iný, ako všetky predošlé. Bude spolovice popový a spolovice klasický. Chcem sa pokúsiť touto cestou priblížiť klasiku ľudom, ktorí by ju inak nepočúvali. Je mi ľúto, že klasika dnes nie je v kurze. Platňa by mala vyjsť na jeseň budúceho roku a prvé verejné koncerty by mali byť už v auguste.