domnienky nás však šokujúco vyviedol piatkový "šesťbodový" zápas proti predposlednej Prievidzi. Ak si chceli poslední Michalovčania udržať aspoň teoretickú nádej na priamu záchranu, museli s Hornonitranmi naplno bodovať. Ale keďže prehrali 1:3, plán nesplnili. Hoci je do konca súťaže ďaleko, už teraz možno povedať, že s takýmito výkonmi svojich susedov v tabuľke nedoženú, ani keby im bežali oproti...

Aj keď možno piatkový neúspech argumentovať tým, že pod prehru 1:3 sa podpísali aj zranenia či prílišná nervozita vyplývajúca z dôležitosti duelu, nie je to adekvátne ospravedlnenie. Prievidžania sa v metropole Zemplína predstavili iba s pätnástimi hráčmi, čo mohol byť dôvod ospravedlnenia prípadného zakolísania skôr pre nich. Ale nebol. Hostia totiž michalovských vojakov predčili po všetkých stránkach a na rozdiel od domácich mali aj zopár šancí. Možno to znie neuveriteľne, ale v zápase, v ktorom museli Michalovčania bezpodmienečne zvíťaziť, si zverenci Štefana Onofreja za celých šesťdesiat minút vypracovali jedinú gólovú príležitosť! A aj svoj jediný gól dali vlastne kuriózne spoza brány...

Hľadať príčiny tohto stavu nie je jednoduché, iste sa však treba zamyslieť nad tým, prečo rozhodujú o dôležitých zápasových veciach skôr hráči ako tréner a prečo tí istí hráči majú kopec ďalších iných problémov, ktoré im bránia naplno uplatniť svoje hokejové schopnosti. Nie, nechceme v tom hľadať príčiny piatkovej prehry. Toto je problém dlhodobého charakteru, ktorý, zdá sa, niekomu vyhovuje...

Hoci michalovskí funkcionári urobili počas i pred začiatkom tejto sezóny penzum práce, priviedli viacero nových tvári a hlavne vďaka nim sú už debakle 0:17 minulosťou, nedá sa nespomenúť ich schizofrenický krok týkajúci sa odhlásenia juniorského tímu z prvej ligy. Argumentácia nedostatku financií rozhodne neobstojí! Veď ak môže fungovať ďalších päť tímov, uživil by sa pri nich i šiesty. Nehovoriac o tom, že snahou michalovských činovníkov bolo (veríme, že aj je) budovať základy nového tímu predovšetkým na vlastných odchovancoch. Lenže ktosi asi zabudol, že aj michalovskí mladíci majú svoju hrdosť a česť, ktorú si v čase, keď si na nich niekto z áčka čírou náhodou spomenie, nezmenia. Leda, že by si dali brnkať po nose. Zaujímavé na tom všetkom je, že synovia vedúcich činovníkov HK Dukla ešte toť nedávno pôsobili v juniorke, ale keď už tam nie sú, tak prečo ju nezrušiť? Páni, tento krok vedľa sa vám v budúcnosti isto nevyplatí, už teraz je totiž nad slnko jasné, že ste tým položili základy hrobu michalovského hokeja...

Autor: jč

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.