keby tam nebýval aj Drahoslav so svojim otcom.
Drahoslavov otec, násilník, ktorý si zlosť vybíjal na svojej žene a synovi, musel kvôli alkoholu skončiť s kariérou policajta. Hoci syn otca neznášal, podal sa na neho. Žiaľ, z tej horšej stránky. Prvý problém mal už v učilišti. Opitý porozbíjal okná internátu. Problémy mal aj na vojenčine. Tam sa prvý raz dostal za mreže. Doma nemal kamarátov. Rovesníci sa mu radšej vyhýbali. Zvlášť keď bol opitý, čo sa stávalo takmer pravidelne. Po tom, čo jeho mama radšej odišla od tiež večne opitého manžela, nasťahoval sa k otcovi. Dopadlo to zle. Veľmi zle. Otcovi vrazil v hádke do hrude nôž. Prežil, ale v nemocnici sa strábil niekoľko týždňov. Drahoslav si najprv odsedel dva a pol roka, potom sa prisťahoval na druhý koniec dediny, k svojej starej mame. Nachovala ho, kúpila mu cigarety, dala mu na pivo, poldeci, kupovala mu víno. Za to jej občas pomohol okolo domu. Ináč si od neho príliš vďaky neužila. So sťažnosťami na vnuka chodievala za starostom aspoň raz týždenne. No a on musel neraz zavolať policajtov, aby Drahoslavovi dohovorili.
Stará pani utekala za starostom aj večer 14. marca 1993.
- Starosta, ja s tým mojim vnukom už nemôžem vydržať. Prosím ťa, urob s ním niečo! Zakroč!
- Čo sa zase stalo?
- Vyčíňa! Opil sa, povadil sa u mňa so svojim otcom a správa sa ako pominutý. Celú kuchyňu mi rozmlátil, polámal. Stôl aj stoličky. Neviem si si ním rady. Čo ja stará, nevládna žena si mám počať s mladých chlapom, silným ako bujak?
- Mám zavolať policajtov?
- To hádam nie. Ale keby si mu dohovoril... Na teba určite dá!
Drahoslavovej starej mamy, tetušky dobre cez sedemdesiat, ktorá prišla s prosbou o zákrok, mu bolo ľúto.
- Poviem vám, že by som mu najradšej naložil, nie mu dohováral. Ale už je veľa hodín. Nenecháme to radšej na zajtra? Ak by ešte vystrájal, prídite mi to hneď povedať. Zavolám policajtov. Tí si s ním lepšie dajú rady ako ja.
Stará pani prikývla a odišla.
Od návštevy Drahoslavovej starej mamy prešla asi polhodinka, keď na dvere starostovho domu opäť niekto zabúchal. Rázne, nástojčivo. Dnu skôr vtrhla ako vošla susedka z horného konca, ktorá bývala presne oproti domu Drahošovho otca. Najprv nemohla polapiť dych.
- Drahoš... Drahoš si zabil otca!
- Čože?
- Počula som krik, nadávky, potom veľký buchot. Cez okno som videla, ako vyšiel Drahoslav. Vybehla som na dvor a nazrela cez okno do ich domu. V kuchyni ležal na zemi Drahošov otec. Celý zakrvavený! Určite ho zabil! Určite je už nebožtíkom! Toľká hrôza!
To už bol skutočne dôvod, ktorý stál za to, aby zavolal políciu. Ale uvážil, že by bolo lepšie presvedčiť sa na vlastné oči. Pre každý prípad policajtom zatelefonoval. Zatelefonoval aj svojmu zástupcovi.
Starosta musel na zástupcu počkať. Začul kroky. Nebol to zástupca. Bol to Drahoslav. Napriek tme videl, že sa mu v rukách čosi ligoce. V rukách zvieral dva dlhé kuchynské nože.
- Aha, starosta! Ty sviňa starostovská! Teraz ťa zabijem! Rozpáram ťa ako ropuchu! Už som dnes zabil štyroch, tak zabijem aj teba!
- Drahoslav, neblázni, spamätaj sa! Len si robíš zbytočné problémy. Nechápeš, že sa za všetko budeš musieť potom zodpovedať?
- Ty sviniar! Ty ma chceš udať? Zabijem! Teraz je demokracia, už ma neobesia! V base si posedím päť, desať, hoci aj dvadsať rokov, ale raz ma pustia! A potom sa pomstím! Keď nie na tebe, tak na tvojich deťoch! Zabijem!
Chýbalo málo. našťastie za za Drahoslavom objavil jeho zástupca. Dvaja si s ním už ľahko poradili. Odzbrojili ho, priľahli na zem. Vtedy pri nich zastalo policajné auto. S oceľovými náramkami na rukách bol Drahoslav už celkom pokojný.
To, čo uvideli v kuchyni domu Drahošovho otca, bolo ešte horšie ako mohli predpokladať i v najhoršom variante. Muž mal tvár rozdrvenú na nepoznanie. Poznať ho mohli len podľa oblečenia. Útočník chcel mať istotu. Obeti najprv rozbil hlavu, potom jej vrazil do srdca nôž.
So smutnou zvesťou sa starosta vybral najprv za Drahošovou starou mamou. Dvere našiel otvorené. V jej kuchyni hotová spúšť. Rozlámaný kuchynský stôl, rozdrúzgané stoličky, prevrátený starosvetský kredenc. Spoza stolovej dosky vyčnievali nohy v hrubých pančuchách a čiernych kapcoch. Nazrel za stôl. Za ním ležala Drahošova stará mama. Hlavu mala celú zakrvavenú. Bola mŕtva.
Zakrvavená noha zo stola, ktorú našli v dome Drahošovho otca, chýbala práve zo stola jeho starej mamy. Krv podrobili analýze. Patrila Drahošovmu otcovi, ale aj jeho starej mame. Útočník, teda najprv tou istou stolovou nohou zabil Drahošovu starú mamu, potom jeho otca.
Čo na to Drahoš?
Bol vraj veľmi opitý a nie na všetko si dobre pamätá. Vie ale, že bol s otcom u starej mamy, tam sa pohádali a pobili. Vie, že na chvíľu vyšiel von, pofajčiť si. Zdržal sa asi pol hodiny. Vrátil sa a videl - stará mama je mŕtva. Bol si istý, že ju mohol zabiť len jeho otec. Preto sa rozhodol pomstiť sa. Zobral si nohu zo stola a nôž. Otca najprv mlátil po hlave drevom. Keď spadol na zem, pichol ho nožom. Za všetko teda môže len jeho otec. A keďže zabil vraha, spravil polícii dobrú službu. Nemôžu ho predsa stíhať za to, že si pomstil starú mamu, no nie?
Všetky dôkazy ale svedčili proti Drahoslavovi. Podľa nich si najprv zabil starú mamu, potom otca. Drahoslav mal pravdu len v tom, že ho už nemôžu obesiť. Ale už sa nevráti. Odsúdili ho za dvojnásobnú obzvlášť surovú vraždu. Momentálne patrí medzi osemnásť odsúdených na Slovensku, ktorí si odpykávajú doživotný trest straty slobody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
