pohárovej európskej premiére Prešovčania jeden zápas vyhrali (s Pétange 3:0), dvakrát prehrali (s Poitiers i Lausanne 0:3) a obsadili v skupine tretie miesto. Napokon, veľké oči ani vysokoškoláci nemali, v ich prípade išlo najmä o konfrontáciu svojich síl s inými volejbalovými školami a zbieranie cenných skúseností. Účinkovanie VK PU v Luxembursku sme podrobne rozoberali s trénerom tímu Danielom Oravcom.

- Pred odchodom do Pétange sa spomínalo, že bude spokojnosť s dvomi víťazstvami, napokon bolo jedno. Ako celkovo hodnotíte vystúpenie svojich zverencov na turnaji?

"Išli sme do neznámeho prostredia, pričom sme si podľa papierových predpokladov trúfali na Pétange i švajčiarske Lausanne. To, že sme napokon s Lausanne prehrali, je síce sklamaním, ale taký je šport. Hráči mali po prvýkrát možnosť konfrontovať sily s volejbalovou Európou, zistili najmä proti Poitiers, na čom všetkom ešte musia pracovať. Celkovo však vidím turnaj v dovch pozitívach. Po prvé - že sme si účasť v pohári vôbec vybojovali, po druhé - že sme sa na ňom zúčastnili, hoci to stálo nemálo prostriedkov a času. Nabrali sme neoceniteľné skúsenosti, ktoré, dúfam, hráči, realizačný tím aj vedenie dokáže zužitkovať pre ďalší rozvoj prešovského volejbalu."

- Poďme postupne ku jednotlivým zápasom. Hneď na úvod ste narazili na horúceho favorita, Stade Poitevin Poitiers. Tu asi veľa šancí nebolo...

"Nastúpili sme vlastne 24 hodín po náročnej ceste autobusom a po hladko prehratom prvom sete sme v ďalších dvoch do troch štvrtín setu držali krok. V koncovkách nás však predčili jednoducho vyššou kvalitou, donútili nás ku chybám. Odohrali sme prakticky to, čo vieme, aj keď sme prehrali, nebolo to sklamaním. To dokazovali aj referencie na druhý deň vo francúzskych novinách, ktoré nám ukázali a kde hodnotili našu hru pozitívne."

- O to väčšie sklamanie ste zrejme zažili v druhom dueli s stretnutí s Lausanne. V čom spočíval výbuch v tomto dueli?

"V piatok večer videli hrať chlapci Lausanne s domácim Pétange a ani jedno mužstv nehralo dobre. Možno v podvedomí skrsla myšlienka, že na nich majú, že to bude samozrejmé. Lenže Lausanne nastúpilo proti nám v inom zložení, s úplne iným prejavom. Zlyhali sme najmä na prihrávke, súper síce dobre podával, ale nie tak, aby sme stvárali to, čo sme stvárali. Potom sme mohli útočiť len cez kolíky a tu sa nepresadili naši kľúčoví hráči, Vartovník s Gešepríkom, o ktorých sa v domácej lige opierame. Súper sa opieral o trojicu Kanaďanov, najmä smečiar Lewis a univerzál Byma hrali výborne. Práve na týchto postoch sa nám nedarilo. Škoda, ak by sme boli hrali prvý zápas s Pétange, potom videli Lausanne v akcii a nastúpili proti nim v sobotu, mohol to byť iný zápas."

- Premiérové víťazstvo ste si napokon pripísali v treťom dueli proti Pétange. Bolo to skutočne také jasné, ako naznačoval výsledok, keď súper uhral v setoch len 17, 11 a 14 lôpt?

"Chceli sme vyhrať aspoň jeden zápas a napokon sa nám to podarilo. Chlapci nastúpili uvoľnení, na univerzáli hral miesto Gešperíka Vokál a od začiatku sme podávali dobrý, sebavedomý výkon. Pétange prakticky nemalo šancu uchytiť sa. Daril sa nám servis, súper prakticky nemohol útočiť a tak sme si víťazstvo pripísali úplne v pohode. Nebyť istej straty koncentrácie, snáď by nebol súper uhral ani toľko bodov, koľko napokon dosiahol."

- Najmä proti Poitiers ste mali možnosť konfrontácie s kvalitou u nás nevídanou. Čo vás najviac zaujalo, kde boli nejväčšie rozdiely?

"Treba povedať, že sme mali suverénne najmladšie mužstvo na turnaji, naša základná šestka mala priemerný vek nižší od súperov o dva až päť rokov. Čiže, chlapci by ešte aj vekom mali prísť na tie veci, ktoré mohli aj vidieť. Trebárs v porovnaní s Poitiers zaostávame v disciplíne, všeobecnej i hernej. Medzi hráčmi francúzskeho tímu nebol ani náznak nezdravej rivality, družstvo na zápasoch aj na tréningoch tvorilo jednoliaty celok na ihrisku aj na lavičke. Ďalší rozdiel bol v koncentrácii, s čím súvisel počet technických chýb a strácanie ľahkých lôpt. Tie Francúzi prakticky všetky uhrali, okrem nich aj ťažké... Z týchto komponentov sa skladá vyššia schopnosť variability v útoku i obrane, hráči Poitiers nemali problém zaskočiť aj na iných postoch, v poli pre nich neexistovala stratená lopta. Čo sa týka podania, v tom veľké rozdiely neboli, v príjme sme však zaostávali. V útoku preferovali jednoduchý štýl, ibaže výška, z ktorej útočili, bola podstatne väčšia. To zasa súvisí s dynmaickými predpokladmi, výbušnosťou. Na bloku ma zaujala predvídavosť, schopnosť čítať hru a sledovať osobnosti ako argentínsky reprezentant Spajic, alebo francúzsky internacionál Montmeat, bolo pre našich blokárov školou. Vôbec, osobnosti, aké hrali na turnaji, len tak často v našich podmienkach nevidieť. Či už spomínaní dvaja blokári, ich tímový kolega, Argentínčan Maly, skúsený nahrávač Chambertin, Kanaďan Brouseau, alebo ďalší. U Švajčiarov boli výborní traja Kanaďania, domáci zasa mali bývalého francúzskeho reprezentanta Wolfera, alebo Rumuna Georgesca."

- Okrem diania na ihrisku sú na podobných výjazdoch zaujímavé aj veci mimo neho. Čo vás zaujalo?

"Mne osobne sa veľmi páčila skupina francúzskych dôchodcov, ktorá chodila povzbudzovať Poitiers. Chodili sa na volejbal baviť, povzbudzovali, spievali, tancovali, boli tam také šesťdesiatpäťročné mažoretky... Na túto mentalitu nie sme zvyknutí, u nás je hala plná kritikov, ktorí družstvu skôr poškodia ako pomôžu. Inak, získali sme si sympatie práve tejto skupiny fanúšikov a v poslednom zápase nám vlastne vytvorili domáce prostredie."

- Uspokojila vás organizačná stránka turnaja?

"Po športovej stránke áno, hala bola dobrá, aj keď pre volejbal netypická, s rozhodcami neboli väčšie problémy, aj keď tí domáci, ktorí stáli so zástavkami na čiarach, pripomínali skôr železničiarov, ako arbitrov. Nepríjemná však bola zima v hoteli, meškanie so stravou a aj jej skladba. Na večeru sme napríklad dostali dva centimetre hrubý krvavý steak, čo nemá so športovu stravou nič spoločné, skôr je vhodná ako základ na nejaký "záťah"... Po spoločenskej stránke to tiež nebolo nič mimoriadne a som presvedčený, že by sme podobný turnaj vedeli zorganizovať na lepšej úrovni, nehovoriac už o diváckom záujme, ktorý bol zo strany domácich skôr ojedinelý."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.