nijakej zásadnej zmene v hospodárení štátu. Príjmy ani v roku 2002 nestačia pokryť štátne výdavky a za znamienkom "mínus" bude suma 52,5 miliardy.
Výdavky
V návrhu štátneho rozpočtu sa vláda prvýkrát pokúsila o takzvané programové rozpočtovanie. Jeho cieľom je priradiť k výdavkom štátu nie rozpočtové kapitoly ako doteraz, ale účel, na ktorý sa štátne peniaze minú. Tento zámer sa podaril len čiastočne. Kompletné programové rozpočtovanie navrhli len štyri z 32 kapitol, ktoré sú priamo napojené na štátny rozpočet a z celkových výdavkov má aj svoj účel priradený len jedna pätina. Napriek tomu vnímajú ekonómovia túto snahu kladne.
Suma, ktorú v roku 2002 použije štát na zaplatenie svojich úradníkov, dosiahne 49 miliárd. Počet zamestnancov, ktorí budú dostávať štátne peniaze, stúpne oproti tomuto roku o viac ako 1800 na takmer 230-tisíc. Nedávne schválenie zákonov o štátnej a verejnej službe sa prejaví rastom mzdových výdavkov o 6,6 miliardy korún.
Hoci vláda zaradila podporu vzdelávania ako prvú prioritu štátneho rozpočtu, sú sumy pre školstvo a vedu najviac kritizovanou témou opozičnými a aj koaličnými poslancami. Pre vzdelávanie vyčlenila vláda 39,4 miliardy korún. Na zdravotníctvo myslí štátny rozpočet sumou 19,2 miliardy korún, z toho najviac - 15 miliárd odvedie štát za svojich zamestnancov do zdravotných poisťovní. Ak rozpočet "odolá" tlaku poslancov z SDĽ a HZDS, budú predstavovať dotácie v poľnohospodárstve 9,9 miliardy korún.
Vláda prvýkrát zosumarizovala aj výdavky spojené s naším vstupom do EÚ a NATO. "Najdrahším" prístupovým programom bude NP Prename, ktorý počíta so sumou 2,95 miliardy korún. Na súvisiacu administratívu použije štát 340 miliónov a na spolufinancovanie predvstupových programov 4,8 miliardy.
Príjmy
Na strane príjmov je v rozpočte uvedených 218,97 miliardy korún, čo je v porovnaní s tohtoročným rozpočtom o 38 miliárd viac. Podstatnú časť príjmov tvoria dane (180 miliárd), z nich najviac priniesú daň z pridanej hodnoty (82 miliárd) a dane z príjmov (60 miliárd).
Štát však počíta už aj s príjmami z privatizácie. Hoci žiadne oficiálne vyhlásenia o tom, koľko na budúci rok získame z predaja štátnych podnikov, nezazneli, minimum bude 80 miliárd. S touto sumou už vláda počíta pre dôchodkovú reformu, umorovanie štátneho dlhu či starých dlhov v zdravotníctve a doprave.
Schodok
Podstatne horšie ako snaha programovo rozpočtovať je hodnotená transparentnosť rozpočtu. Vláda síce upustila od zahmlievania, ktoré jej ešte v tomto roku umožňoval paragraf 12, ale "zakrývacích" manévrov sa úplne nevzdala.
Na skreslenie už upozornil analytik ING Bank Ján Tóth. "Prvým skreslením je umelé zvýšenie príjmov zahrnutím jednorazových príjmov Konsolidačnej banky v objeme 4,2 miliardy korún, napriek tomu, že každoročné výdavky na bankovú reštrukturalizáciu nie sú zahrnuté vo výdavkoch," tvrdí Tóth. Ďalšie skreslenie podľa neho vyplýva zo zahrnutia menej významných privatizačných príjmov do príjmov štátneho rozpočtu vo výške štyroch miliárd (predaj licencií a hotela Forum). Namiesto oficiálne deklarovaného schodku 3,5 percenta z HDP sa tým fiškálny deficit posunie až na 4,7 percenta.
Ďalšie skresľovanie je "posvätené" metodikou Medzinárodného menového fondu. Tá vláde umožňuje, aby do schodku nezapočítala výdavky na ozdravenie bánk a "štedré" štátne garancie. "Takýto schodok je vyšší ešte o 1 až 2 percentá," zdôraznil Tóth. Práve vládne garancie považujú ekonómovia za ďalší typ dotácií. V roku 2002 budú splatné úvery so štátnou zárukou za 20 miliárd korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
