Interu Bratislava. Starší priaznivci futbalu si určite živo spomínajú na jeho otca Stanislava, ktorý počas svojej úspešnej aktívnej činnosti dral kopačky vo VSŽ Košice, ČH Bratislava, Sparte Praha. Futbalový kompas ho však zaviedol aj do Prešova a kopačky zavesil na klinec v trebišovskom Slavoji. Počas zimnej prestávky sme jeho talentovaného syna Mareka zastihli na dovolenke v rodnom meste a pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.
Kedy ste začali s futbalom?
S touto hrou som začínal v rodnom Trebišove, kde som absolvoval pod vedením trénerov Ballu, Cifraniča, Migaša a Gojdiča všetky mládežnícke kategórie. Moje začiatky boli veľmi ťažké, ale poctivým prístupom k tréningovému procesu som sa neustále zlepšoval.
Na Slovensku je množstvo kvalitných mladých futbalistov, ale nie každému z nich sa už v šestnástich rokoch naskytne možnosť hrávať za bratislavský Inter. Ako sa vlastne zrodil tento prestup?
Pred dvoma rokmi hrali starší dorastenci Slavoja prvú ligu, kde bol ich súperom aj Inter. Po ich vzájomnom zápase prišiel za mnou tréner žlto-čiernych Pšenek, ktorý mi ponúkol pôsobenie v Bratislave. Túto možnosť som neodmietol, a tak mi oznámil, že v novembri organizujú na Pasienkoch kemp vybraných slovenských dorastencov. Na tejto akcii nás bolo dovedna jedenásť, pričom počas celého týždňa sme trénovali a hrali zápasy. Tréneri napokon vybrali iba dvoch futbalistov mňa a Košičana Pačindu. Po vybavení papierových formalít som v januári začal s Interom zimnú prípravu.
Od jari 2000 ste teda hráčom Interu, ba dokonca ste už absolvovali aj premiéru v prvom mužstve. Ako si na ňu spomínate?
V septembri 2000 odišli viacerí hráči áčka na Letné olympijské hry v Sydney, kde reprezentovali mužstvo SR do 21 rokov. Tréner Bubenko sa však musel zaobísť aj bez niekoľkých zranených futbalistov. V tom čase sme odohrali pohárové stretnutie s Devínom, v ktorom som spočiatku sedel na lavičke náhradníkov. Už v pätnástej minúte však kvôli zraneniu odstúpil z ihriska Zsolt Hornyák, ktorého som striedal. Po záverečnom hvizde rozhodcu tréneri vyhodnotili herný prejav hráčov. V konečnom účtovaní mi patrilo veľmi slušné piate miesto. Tento úspech znamenal moje preradenie k dospelým.
Kedy ste po prvýkrát nastúpili v Mars superlige?
Týždeň po pohárovom zápase s Devínom. Hrali sme proti Matadoru Púchovu, na hraciu plochu som vybehol päť minút pred koncom stretnutia. Na tento ligový debut však aj napriek tomu, alebo možno práve preto, nikdy nezabudnem.
Uzatvoril s vami klub profesionálnu zmluvu?
Áno, stalo sa tak 1. júla tohto roku za prítomnosti prezidenta Františka Šulku a generálneho manažéra Jozefa Barmoša. Kontrakt platí na päť rokov, aj keď som pôvodne chcel len na tri. Vedenie však zastávalo názor, že s mladými hráčmi treba uzatvárať zmluvy na dlhšie časové obdobie, nuž som privolil.
S kým v hlavnom meste bývate?
V ubytovni mi robia spoločnosť Prešovčan Pončák, Lipančan Angelovič a Košičan Pačinda.
Ktorých hráčov pokladáte za dobrých priateľov?
Mojimi najlepšími kamarátmi sú Miroslav Drobňák a Juraj Czinege, s ktorými mám aj spoločné záujmy, trebárs počítače.
Aké máte vzťahy s ostatnými spoluhráčmi? V Interi je silná východniarska enkláva, držíte pokope?
Hráčsky kolektív je na solídnej úrovni, vzájomne sa rešpektujeme a podľa potreby si aj pomáhame. S tou enklávou súhlasím, veď na Pasienkoch pôsobia Pončák a Drobňák z Prešova, Angelovič z Lipian, Mucha zo Sniny, ako aj Humenčan Čišovský. Okrem nich, už dlhšiu dobu oblieka interistický dres kapitán Marián Šuchančok, rodák z Košíc, ktorý svojho času hrával aj za Trebišov. Sú to výborní chlapi, s ktorými nemám žiadne problémy. Pochvala však patrí celému tímu spojeného do skvelej partie, ťahajúcej za jeden koniec povrazu.
Nepatrí sa, aby futbalista vyslovoval svoju mienku o tréneroch, predsa len, skúste niečo prezradiť na Jozefa Bubenka a Ladislava Petráša.
Sú to veľmi silné futbalové osobnosti s vysoko profesionálnym prístupom k povinnostiam. Ich doménou je prísnosť, od každého zverenca vyžadujú maximálne úsilie nielen v zápasoch, ale aj v tréningovom procese. Skrátka, nikomu nič neodpustia, sú dosť nároční. Starostlivosť o hráčov spĺňa náročné kritériá.
Čo nám poviete na margo náročnosti tréningov?
Trénujeme prakticky každý deň v týždni, často dvojfázovo. Tréningové jednotky sú tvrdé, nepripravujeme sa síce dlho, ale o to intenzívnejšie. Ich obtiažnosť klesá tesne pred uskutočnením majstrovského stretnutia.
Ste v Interi spokojní?
Z pôsobenia v klube mám len tie najlepšie dojmy. V Bratislave som veľmi spokojný a dovolím si tvrdiť, že dvojnásobný slovenský majster je, najmä čo sa týka vytvorených podmienok, jedným z najlepších v republike.
Kedy štartujete zimnú prípravu? V pláne bude určite aj nejaké sústredenie.
Prípravu na jarnú časť najvyššej súťaže začíname buď tretieho alebo siedmeho januára 2002. V polovici decembra sa zúčastníme na halovom turnaji o pohár Šport Progressu, na ktorom sa predstavia všetci slovenskí Mars superligisti. Jednotlivé zápasy sa odohrajú vo dvoch skupinách. Turnaj sa uskutoční v dvoch mestách - Trenčíne a Bratislave, kde by som nemal chýbať. Sústredenie absolvujeme už teraz v decembri a jeho dejiskom budú Vysoké Tatry.
Prezraďte nám niečo o fanynkách. Našli ste si medzi nimi priateľku?
Priateľku nemám z úplne jednoduchého dôvodu som zaneprázdnený a ak sa mi aj nejaký čas zvýši, zvyčajne ho trávim pri počítači. Zatiaľ som príliš mladý, a tak sa nechcem citovo viazať, láska príde iste o čosi neskôr aj sama. Mojou najväčšou záľubou je momentálne iba futbal.
V živote človeka sú nielen bežné, lež aj slávnostnejšie dni. Ktorý z nich by ste vo svojom doterajšom označili za najvýznamnejší?
Po futbalovej stránke ide o dva dni. Ten prvý som zažil v čase dekorovania Interu za víťaza Slovenského pohára a druhý, keď sme sa stali majstrami Slovenska a na hrudi sa nám jagali zlaté medaily. V osemnástich rokoch sa môžem pochváliť výraznými úspechmi. Vo vitríne mi chýba už len dorastenecké prvenstvo. Ak sa nám však na jar bude dariť, aj tento sen sa mi môže splniť.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Momentálne som v reprezentácii Slovenska do 19 rokov. Len nedávno sme odohrali stretnutia v kvalifikačnej skupine o postup na majstrovstvá Európy, kde sme si vybojovali účasť v baráži. Našim najbližším súperom budú Taliani, s ktorými chceme uspieť. Budem rád, ak sa prepracujem do "dvadsaťjednotky" a základnej zostavy Interu Bratislava.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
