dostala do obehu ako provizórium v novovzniknutom Československu 3. 3. 1919. Do obehu sa dostali iba nostrifikované - kolkované platidlá. Nakoľko to bol v tom čase najvyšší nominál, boli prijaté isté bezpečnostné opatrenia. Na tisíckoruny sa kolky nelepili, ale tlačili. Dotlač kolkov vyhotovila firma Haase Praha, na základe hotových výtvarných návrhov. Na tisíckorunách sa objavil desaťkorunový kolok s portrétom Františka Palackého. Autorom výtvarného návrhu bol Franěk, rytecké práce vyhotovil A. Pichl, v tom čase rytec firmy Haase. Existuje šesť typov pravých kolkov, ktoré boli natlačené na nové nepoužité bankovky do série 1236. Netrvalo dlho a šikovní peňazokažci sa pustili do práce. Falošné kolky sa množili ako huby po daždi. Doteraz poznáme devätnásť typov falzifikátov, približne na tretine bankoviek nie sú označené.
Zaujímavá je aj samotná bankovka, ktorá skrýva v sebe mnoho zaujímavostí. Autorom výtvarného návrhu bol Heinrich Leffler, Rudolf Rossler, rytecké práce vyhotovil František Schinbrock. Na prvý pohľad tisíckoruna zapadá medzi ostatné platidlá, ktoré obiehali v období monarchie. Trošku teraz odbočíme, lebo tento výtvarný návrh úzko súvisí s ďalším vývojom československých platidiel. V roku 1919 bol tento námet využitý pri návrhu päťtisíckoruny. Päťtisíckoruna je najvzácnejšou československou bankovkou, jej zberateľská hodnota sa pohybuje okolo pól milióna korún. Vyzerá tak isto ako popisovaná tisícka na snímke, rozdiel je iba v texte a farbe platidla. Vzácna päťtisíckoruna je červená s pozmeneným textom. Ale vráťme sa teraz k menovej odluke po rozpade monarchie.
Ako pri každej menovej odluke, aj po rozpade monarchie najväčšie straty malo obyvateľstvo. V Ružomberku krátko pred kolkovacou akciou otvorili Baťovu predajňu. Ľudia nevedeli čo s peniazmi, túto situáciu riešili svojsky. Postavili sa do dlhočizného radu a kúpili si topánky, aké predtým ani potom nikdy nemali. Baťa vozil do Ružomberka celé vagóny topánok, čím úplne zničil konkurenciu. Počas menovej odluky ľudia kupovali bezhlavo zlato, striebro, drahé kamene a obrazy. Dane sa nikdy tak poriadne neplatili, ako v období menovej odluky. Pri kolkovaní sa zadržala polovica prinesených peňazí vo forme nútenej jednopercentnej štátnej pôžičky. Práve toto opatrenie vyvolávalo v občanoch odpor, napriek tomu kolkovacia akcia prebehla bez väčších problémov.
Autor: Ing. Lórant KULÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
