lekárnika. Mal aj iné mená ako: Schnaider, Sartor, Ján Pharmacopola. Jeho nasledovníkom sa stal Melchior Borowský a v 17. storočí položil základy tejto profesie Juraj Scholtz. Posledný bol aj blízkym spolupracovníkom ďalších lekárnikov, medzi ktorých počítame Martina Haasa a Jána Webera.
Ján Weber sa narodil vo Vinosadoch v roku 1622 a od roku 1645 bol v Prešove lekárnikom. Do mesta prišiel mladý sotva 23-ročný, ale už v krátkom čase sa stal uznávaným občanom aj lekárnikom, predovšetkým pre svoje vnikajúce schopnosti. Od začiatku začal aktívne pracovať aj v mestskom magistráte. Svoje nadanie využil i na poli kultúrnom ako humanistický spisovateľ. Už v roku 1645 vydal v slovenčine svoje prvé dielo so zdravotnícko-lekárskou problematikou pod názvom Amuletum. Za túto literárnu prácu sa mu dostalo uznania doma a za hranicami Uhorska. V diele podáva poučenia, ako predchádzať a ako postupovať pri morovej epidémii, ktorá práve v tom čase gniavila Prešovčanov. Bolo to prvé dielo podobného charakteru v Uhorsku a nadobudlo charakter dokladu o obecnej a kultúrnej histórii Slovákov. Dielo bolo napísané v slovenčine. V tejto publikácii koncentruje svoje skúsenosti, dobové pohľady na morovú epidémiu a na zdravotnícke problémy, ktoré sa v meste a Uhorsku vyskytovali z pohľadu pacienta aj lekárnika. Ukazuje v ňom na liečebné metódy, lekárske zásahy, na prípravu liečiv a pod. Amuletum mu prinieslo veľkú popularitu a stalo sa dôležitým medzníkom v jeho kariere.
Po vydaní publikácie Amuletum sa stal členom mestskej rady a v roku 1661 už aj prešovským richtárom. To všetko sa udialo v čase silnejúceho reformačného a protireformačného, ale aj stavovského postoja uhorskej šľachty k viedenskému cisárskemu dvoru. Boli to zložité a veľmi pohnuté časy v Uhorsku a práve vtedy mali silné pozície v meste Wesselényiho sprisahanci. Ján Weber žal úspechy za úspechmi. Cisár Leopold I. ho vymenoval za dozorcu - za doživotného kráľovského lekárnika Horného Uhorska, čím sa postavenie Jána Webera ešte viacej posilnilo.
Začiatkom 60-tych rokov 17. storočia v meste začali silnieť požiadavky protestantov na založenie kolégia. Práve v tom čase sa Ján Weber aktívne zapojil do Wesselényiho protihabsburgského sprisahania a tento muž mu zabezpečil v Prešove ešte väčšie privilégia. Ako prešovský richtár podporil výstavbu kolégia, ktoré sa začalo stavať v roku 1666 a ukončilo v roku 1667. Začali sa prvé roky úspešnej práce kolégia, kde Ján Weber vykonával aj funkciu inšpektora. V Uhorsku vrcholilo protestantské hnutie a silneli snahy rekatolizácie za podpory cisárskeho dvora. Do Prešova v prvých rokoch po roku 1680 prichádzajú kuruci a s nimi aj ich veliteľ a bývalý študent na evanjelickom kolégiu Imrich Tököly. V roku 1684 boli kurucké vojská porazené práve pri Prešove pod Šibenou horou a bolo to zrovna v období, keď prestalo pracovať srdce jedného velikána Prešova Jána Webera, v roku 1684. Ďalších porážok a ukrutností, ktoré prežívali protestanti v meste sa už nedožil, ale zasiahli jeho rodinu.
Aké funkcie mal a čo všetko vykonával Ján Weber? Bol lekárnik, lekár, verejný mestský funkcionár, inšpektor kolégia. Položil základy lekársko-lekárnickej školy známej v Uhorsku aj za jeho hranicami. Položil aj základy slovenskej zdravotnej spisby a histórie. Bol autorom viacerých humanistických literárnych prác, z ktorých najznámejšia bola Amuletum a ktoré vzbudzovali pozornosť a veľkú odozvu. V ďalších literárnych prácach sa zapodieval výchovou významných osobností, ale aj heraldickými symbolmi mesta Preešov. Bol osobný lekár a lekárnik Wesselényiho, ale bol aj významným mestským diplomatom, ktorý obhajoval záujmy svojho mesta. Profil Jána Webera je veľmi ťažko vykresliť. Jeho aktivity mohli byť ešte väčšie a prospešnejšie pre Prešov, lenže svoje počínanie musel korigovať vzhľadom k ťažkým udalostiam, ktoré sa vtedy v Uhorsku a Prešove odohrávali a považujeme ich za najťažšie a najzložitejšie pre Prešov. Na jeho počesť sa v roku 1978 v Prešove uskutočnil I. Weberov deň, pretože tento občan sa zapísal do dejín mesta a Slovenska.
Ján Weber mal troch synov. Lekáreň mal vo svojom dome na terajšej Hlavnej ulici č. 75. Po jeho smrti ju zdedil jeho syn Ján Juraj Weber, ktorý bol tiež revolučne naladený a zapojil sa do odboja. V roku 1686 bol ešte pred povestným Caraffovým krvavým súdom pre urážku cisárskej majestátnosti popravený, ale bližšie podrobnosti o tom nie sú známe. O rok neskoršie v roku 1687 na mieste dnešného súsošia Immaculaty mečom katov zomreli jeho ďalší dvaja synovia - Fridrich a Daniel Weber. Lekáreň a celý majetok im skonfiškovali.
Tým sa utrpenie Weberovej rodiny ešte neskončilo. Fridrich Weber bol ženatý, mal troch synov a dve dcéry. Aj voči ním bol osud nemilosrdný. Manželka Fridricha dovtedy patrila medzi popredné dámy v meste. Po procese s jej manželom v roku 1687 bola odkázaná ísť po žobraní a nakoniec zomrela vo väzení. Pochovali ju vedľa pozostatkov jej manžela na útraty mesta. Podobný osud stihol aj ich päť detí. Všetci museli žobrať a zapodievať sa aj nekalými činnosťami, len aby mohli prežiť. Všetci boli odsúdení do väzenia a nedočkali sa satisfakcie ani prinavrátenia rodičovských a svojich niekdajších majetkov, ktoré väčšinou nadobudol ich starý otec.
Bolo to naozaj zložité a ťažké obdobie, v ktorej žil slávny Prešovčan Ján Weber a potom jeho rodinní príslušníci. Často sa stáva, že z velikánov sa stávajú martýri.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
