Pretekárka KK Iskra B. Bystrica, ktorá zvíťazila pred dvojicou krasokorčuliarok z ŠKP Bratislava, Mirjam Wolframovou a Romanou Lampartovou, si tak zopakovala prvenstvo z roku 1995, keď zvíťazila ešte pod dievčenským menom Paúrová. Zuzana Babiaková nezaujala len dynamickým a sebavedomým čardášom na košickom ľade, ale aj tým, že bude Slovensko reprezentovať na ZOH. Začiatkom novembra sa totiž 7. miestom na Zlatej piruete v Záhrebe kvalifikovala sa na ZOH 2002 v Salt Lake City. Zuzana Babiaková však je zaujímavá aj z iného pohľadu. Pred rokom a pol, 19. júna 1999 sa jej nariodil syn Marián, napriek materským povinnostiam sa však dokázala vrátiť na ľad. Trénovať začala päť týždňov po pôrode, čo nie je všetko - ona totiž chodila korčuľovať ešte v piatom mesiasci tehotenstva! Aj na túto tému sme sa s ňou stihli porozprávať ešte predtým, ako v Košiciach vystúpila na stupeň víťazov.
*****
Do Košíc ste chodili už pred rokmi v mládežníckych kategóriách, vtedy ešte pod dievčenským menom Paúrová. S akými pocitmi tu chodievate?
"Chodila som tu naozaj veľmi často, bývali tu sústredenia, bola som tu aj na dvoch Veľkých cenách. Preteky v Košiciach však chápem ako každé iné preteky, osobne v tom nevidím žiaden problém. Je to stále, v každom meste, o tom istom: štadión, ľad, hotel a to dokola."
A čo tieto, víkendové preteky?
"Opäť, preteky ako preteky, ja v tom rozdiel nevidím."
Boli to však preteky pár dní pred M SR.
"Ja som v tomto roku na slovenských pretekoch nejazdila vôbec. A je to iná atmosféra, ľudia sú zvedaví, čo a ako vám ide. Celá psychika je úplne iná, ako keď jazdíte niekde, kde nikto nie je. Takže tieto preteky chápem ináč v tom, že sú na vyskúšanie. A potom už príde republika..."
VC Košíc vám teda ukázala nejaké slabiny?
"Určite. Musíme vyčistiť flipa a lutza, lebo bol doťuknutý na dve nohy. A ešte nebol trojitý salchow, ktorého ináč skáčem v pohode, zatiaľ však nebol..."
V Záhrebe ste si vybojovali účasť v Salt Lake City,
ako hodnotíte Zlatú pireutu s odstupom niekoľkých týždňov?
"Krátky program tam bol bez kombinácie, nabúrala som do mantinela, bolo to trochu rozhárané. Voľná jazda, tá bola čistá, aj keď tam bol pri lutze a flipovi doťuk, to by sa dalo vytknúť. Ináč to bola pekná jazda, bola som s ňou spokojná, aj ľuďom sa páčila."
V Záhrebe ste mali ešte nejaké dve - tri miesta rezervu...
"Áno, predomnou bola Američanka, Kanaďanka a Fínka, ktoré už boli kvalifikované."
Salt Lake už máte preštudované?
"Je tam Robo Kažimír, trénuje tam, takže viem o tom dosť. Potom i Jožo Sabovčík, dohodli sme sa, že tam prídeme o týždeň skôr, aby sme mohli trénovať. Uvidíme, ako to tam dopadne."
Najbližší víkend, Ružomberok, majstrovstvá Slovenska? Cieľ bude asi jednoznačný.
"To musím vyhrať, aby som mohla štartovať na ME."
Vy máte svoj vek, sorry, aj keď to nie je veľa - len to chcem prirovnať ku sedemnástkam, osemnástkam, ktoré súťažia s vami. A vyhrávate vy.
"Musia sa viac snažiť, aby viac dokázala. Tá výkonnosť však dochádza vtedy, keď človek začne uvažovať nad tým, čo chce, prečo to chce, prečo to robí, zisťuje, čo sa mu páči, čo nie. Sedemnásťročné dievčatá pritom ešte nie sú tak vyjazdené, akoby mali byť. Dva - tri, štyri roky im ešte chýbajú. A to ja tu už hádam nebudem (smiech). To akože nebudem jazdiť."
Máte synčeka, vracali ste sa na ľad po pôrode. Myslím, že vo svete je ešte jedna Nemka, ktorá sa takto vracala...
"Peggy Schwarz. Má päťročného chlapca."
Ale viac takých prípadov ani nebolo. Bolo to ťažké?
"Ťažké bolo najmä zhadzovanie kíl. Ja som pribrala asi 24 kíl, čo bola neskutočná vec. Takže najťažšie bolo práve to, ináč, keď sa zabehnete do tréningu, tak to už potom ide samo."
Čo teraz? Keď ste boli sama, prípadne s priateľom, neskôr manželom, mohli ste sa zbaliť, povedať, čau, prídem o týždeň, mám sústredenie, preteky. Teraz je to asi dramatickejšie.
"Je to ťažké. Ale to dieťatko, jedenapolročný Mariánko, to vydrží, aj keď je na mňa veľmi naviazaný. Musím však odchádzať buď, keď spí, alebo ho odniesť ku starkej, keď idem preč. Aj pre mňa je to ťažké, že musím odísť, že ho musím nechať... Ale čo už mám robiť?"
Zmenilo vás materstvo?
"Hmmm, myslím, že ani nie. Akurát mám väčší strach, že sa malému niečo stane, keď nie som doma. Osobne ma to však, z hľadiska vlastností, nezmenilo."
Ani v prejave na ľade, emóciách?
"Nie. To je skôr otázka toho, ako dlho jazdíte, prichádza to rokmi. Čím viac sa tomu venujete, tým viac to prichádza a prichádza to samo. Materstvom to nie je."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
