koncertov, nedávno prišla na Slovensko, pričom mala koncert aj v jednom prešovskom kostole. Zaujímalo nás, prečo si vybrala takéto pre muzikantov dosť netradičné
miesto. „Rada vystupujem v kostoloch, ale nie je to niečo čo by som vyhľadávala. Myslím si však, že sú veľmi vhodným miestom pre takúto trošku okrajovú hudbu. Napríklad na rozdiel od nejakých veľkých kulturákov," povedala nám Eva Henychová a dodala, že jej piesne sa hodia do rozjímajúceho prostredia, i keď „nie je to nič, čo by s tým kostolom nejako korešpondovalo, ale to tiež nie je nič proti". Toto nenápadné žieňa s hustými dlhými kučeravými vlasmi interpretuje vlastné piesne, ktorých texty majú šansónový charakter.
O čom sú? „Sú to výpovede z môjho života. O tom, aká som, ako žijem, ako vidím svojimi očami okolitý svet."
Doteraz vydala Eva Henychová dve cédečka - Svítaní a Za stěnou z papírů. Obe sa, podobne ako jej koncerty, stretli s priaznivou kritikou. Zaujímalo nás, či sa preto, napríklad niekde na koncerte, stretla i s negatívnymi ohlasmi.
„Keď má človek nejaký problém, alebo sa mu to nepáči, tak na koncert nepríde a keď už príde, tak je to zväčša nejaký môj fanúšik alebo niekto, kto chce takúto hudbu počúvať. Preto sa človek stretáva poväčšine s kladným ohlasom. Skôr príde niekto po koncerte poďakovať, aké to bolo krásne. Keď je na koncerte ktosi, komu sa to nepáčilo, väčšinou odíde a nepovie mi to. Nestretávam sa teda príliš často s nejakou negatívnou odozvou."
Eva Henychová je, ako sama tvrdí, solitér. Nemá hudobných partnerov, ani takých, s ktorými by vystupovala v spoločných koncertných programoch. S inými kolegami sa stretáva leda tak na festivaloch, ale aj tam vystupuje len sama za seba.
Keďže si za jedno zo svojich koncertných miest vybrala kostoly, opýtali sme sa jej i na to, či je veriaca. „Veriaca som. No myslím si, že to nie je dôležité pre to, čo robím alebo čo sa o mne píše. Je to skôr moja súkromná vec," odvetila E. Henychová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
