hlási. Jednou z podmienok dostať sa medzi najvyspelejšie krajiny sveta je zadefinovanť svoj vývoj do budúcna, čo bolo hlavným dôvodom vypracovania Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorá v priebehu rokov 1999 až 2001 určila prognózu vývoja Slovenska pre OSN i ďalšie medzinárodné spoločenstvá ako sú NATO a Európska únia (EÚ). Dvesto odborníkov z oblastí poľnohospodárstva, priemyslu, ekonomiky, sociálneho a demografického vývoja predložilo analýzy súčasného stavu a návrhy pre budúci vývoj spoločnosti na Slovensku. Posudzovala ich dvanásťčlenná skupina expertov, do ktorej prizvali i Ing. Jána Vitka (na snímke), riaditeľa Sekcie prevencie pri Asociácii mestských a obecných policajtov Slovenska (AMOPS), ktorý sa špecializuje na oblasť bezpečnosti a rozvoja právneho štátu a vývoja v oblasti polície v samospráve. J. Vitko pripravil materiál o posilňovaní činností mestských samospráv a v rámci nich nové prvky fungovania mestských a obecných polícií, ktoré sú bežné vo vyspelých krajinách sveta. "Upozornil som najmä na potrebu zmeny spôsobu policajnej práce z represívneho štýlu na štýl Community Based Policing. Do Československa bol represívny zaužívaný systém policajnej práce dovezený po roku 1948 sovietskymi poradcami , a jeho účinnosť je veľmi nízka," upozorňuje na hlavný nedostatok J. Vitko. Spoločenské zmeny si na Slovensku vyžadujú i zmenu spôsobu práce polície. Dôvody najlepšie podľa jeho slov dokumentuje prognostický scenár strednodobého vývoja kriminality, ktorý v roku 1995 spracovala Katedra kriminológie Akadémie policajného zboru SR. Okrem iného sa v ňom konštatuje, že zatiaľ čo Policajný zbor vykazuje asi štyridsaťpäť percentnú objasnenosť trestných činov, podľa štatistík ministerstva spravodlivosti je právoplatne odsúdený len každý druhý páchateľ. Reálna objasnenosť je teda len okolo 20 percent. Experti ďalej odhadujú, že trestná sadzba postihne len jeden až štyri percenta páchateľov, pretože odhadujú, že latentná, teda neohlásená trestná činnosť je desať až päťsediatkrát vyššia ako evidovaná trestná činnosť. "Latentnú trestnú činnosť môžeme ovplyvniť a znížiť len kriminálnou prevenciou. Comunity Based Policing (CBP) je verejnosťou podporovaný policajný systém, v sa verejnosť spolupodieľa na znižovaní kriminalty. V rámci CBP polície vzdelávajú a informujú verejnosť, usmerňujú zločinné správanie. Vďaka zmene spôsobu práce polície došlo v krajinách Severnej Ameriky k výraznému zníženiu kriminality, preto ich poznatky prebralo i Holandsko, Nemecko a ďalšie. Úspechom polície nie je vysoké percento objasnenosti trestných činov, ale ich absencia a pocit bezpečia obyvateľstva," zdôrazňuje riaditeľ.

Na Slovensku začali s adaptovaním CBPv období rokov 1990-1991. Policajti združení v Asociácii mestských a obecných policajtov sú vykonávajú programy prevencie kriminality a majú výsledky. "V Starej Turej po zmene práce polície a realizácii kriminálno-prevenčných programov mesto znížilo výdavky na ostraňovanie škôd vandalizmu o tridsaťosem percent. Mestská polícia v Skalici, ktorá sa prevencii venuje od roku 1995 má oveľa menej problémov s drogami ako len sedem kilometrov vzdialený Holíč. Výsledky v mestách, kde s prevenciou začali, potvrdzujú, že to nie je len teória," konštatuje J. Vitko. Zároveň však priznáva, že stále nie je pokrytá celá spoločenská potreba. Občania a samosprávy by mali vyžadovať nielen slová o prevencii, ale i konkrétne kriminálno-prevenčné programy, ktoré sa venujú prevencii znežívania drog, krádeží bicyklov, susedskému hliadkovaniu, operácii identifikácia a ďalší. "Existujú konkrétne spôsoby a aktivity, ktoré vedú k pozitívnym výsledkom," tvrdí Ing. Vitko.

Dôležitým javom našej spoločnosti je prevládajúca nedôvera k polícii. Pred niekoľkými mesiacmi J. Vitko za AMOPS predložil premiérovi M. Dzurindovi návrh zmeny zákona o obecnej polícii tak, aby policajti pokuty len ukladali, no neinkasovali. "Dokazovanie korupcie je oveľa jednoduchšie, ak občan platí pokutu šekom alebo inej osobe ako je policajt, ktorý ho pristihol pri dopravnom priestupku," hovorí. Minister vnútra Ivan Šimko i Prezídium policajného zboru SR AMOPS ubezpečilo, že k takejto vo vyspelých krajinách overenej zmene čo nevidieť dôjde.

Návrhy J. Vitka sú zahrnuté v koncepcii trvalo udržateľného vývoja a boli schválené 10. októbra 2001 uznesením vlády č. 978. "Je na poslancoch a vláde a rokujeme i s Branno-bezpečnostným výborom, aby opatrenie týkajúce sa ukladania pokút a ďalšie návrhy dostali konkrétnu legislatívnu podobu. Proces musí pokračovať i ďalej, pretože v asociácii vo vzťahu k EÚ uzatvárame kapitolu o otázke bezpečnosti. Práve toto je signálom, že Slovensko je schopné vnútorného vývoja, ktorý je zrozumiteľný pre vyspelé demokratické štáty," uviedol na záver.