terminológii predstavuje slovo kaňon presne vymedzený fenomén. Najznámejším príkladom kaňonu na svete je Grand Canyon na rieke Colorado v USA. Väčšina spomínaných divokých skalných dolín však patrí geomorfologicky ku tiesňavám a skutočné kaňony máme u nás len dva - vytvárajú ich rieky Slaná a Štítnik v Slovenskom krase.
Pojmy, ktoré vypracovali odborníci, jednoducho nepustia. Tiesňavy i kaňony majú rovnaký pôvod, vznikli tam, kde vodný tok narazí na odolnejšiu horninu, cez ktorú sa prediera, alebo tam, kde došlo vplyvom pohybov zemskej kôry ku zmene spádovej krivky toku a jeho zahĺbeniu do skalného masívu.
Avšak odlišností je viac - tiesňavy sú vývojovo mladšie, majú strmé skalné steny, nevyrovnaný spád dna a často sa v nich vytvárajú vodopády. Oproti tomu, kaňony sú staršie, ich dno je rovnejšie a sedimenty na ňom vytvorili údolnú riečnu nivu. Šírka kaňonu pri horných okrajoch svahov, zvierajúcich jeho dno, je
väčšia ako pri dne.
Vznik kaňonu Slanej sa datuje do mladších treťohôr, keď tvorili vápence v oblasti Slovenského krasu súvislý zarovnaný povrch, po ktorom stekali potoky, prameniace vo vyššých polohách susedného Slovenského rudohoria, pod masívom Stolice. Koryto rieky viedlo smerom na juh a postupne sa zahlbovalo, až rozdelilo homogénny povrch krasovej plošiny na dne planiny - Silickú na východe a Plešivskú na západe. Neskôr došlo ku poklesu južných častí Slovenska, rieka zmenila spád a namiesto zahlbovania začala vytvárať riečnu nivu. Kaňon Slanej v súčasnosti začína pri Brzotíne, končí pri Plešivci, je dlhý 11 km, asi 1 km široký a miestami má hĺbku až 400 metrov.
V rovnakom období a podobným spôsobom vznikol aj kaňon Štítnika. Vody, odvádzané spod Stolice, vytvorili kaňon medzi Kunovou Teplicou a Plešivcom v dĺžke asi 6 km, šírke 1 km a hĺbke až 250 metrov. Tento kaňon oddeľuje od seba Plešivskú planinu na východe a Koniarsku na západe. Oba kaňony sa spájajú pri Plešivci, kde sa Štítnik vlieva do Slanej.
BEDEKER
Prístup: Oboma kaňonmi vedie cesta i železnica. Dnom kaňonu Slanej vedie trasa Rožňava - Plešivec, dnom kaňonu Štítnika zasa trasa Plešivec - Slavošovce. Na oba kaňony sú pekné plastické výhľady z okrajových častí spomínaných planín, ktoré ich obkolesujú.
Zaujímavosti okolia: Planiny a sprístupnené jaskyne Slovenského krasu - Ochtinská aragonitová jasnyňa, Gombasecká jaskyňa, Domica, turistické chodníky na Plešivskej, Koniarskej a Silickej planine.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
