štvrť na jedenásť, malá Natálka práve zaspala, tak som narýchlo schytila igelitovú tašku a skočila do pivnice po zemiaky. Máme ich vo veľkom vreci, ktoré sme si doniesli od svokry. Ako som tak vyberala zemiaky z vreca a kládla do tašky, začula som ako niekto prichádza. Najviac ma zarazilo, že zvrtol kľúčom v zámke," povedala pred súdom mladá žena, matka dvoch detí.
Na vysvetlenie dodala, že pivnice sú oddelené od vstupnej chodby do vchodu pevnými dverami s bezpečnostným zámkom. Ten, kto ide po niečo do pivnice, nikdy na tú chvíľu prechodové dvere nezamyká. Preto ju prekvapilo, že príchodzí zamkol. So zlou predtuchou sa otočila. Stál tam sused z prízemia.
"Bála som sa, nevedela som, prečo zamkol. Zrazu sa ku mne priblížil, pozdravil ma a povedal mi, aby som sa nebála, že mi nechce ublížiť, len ma chce poje..."
"Použil tento výraz?" prerušil rozprávanie mladej ženy predseda senátu. "Áno, povedal, že ma chce poje... Tlačil sa na mňa, chcel ma obchytávať a znovu zopakoval, že ma chce po... Mal taký čudný mútny pohľad, z očí mu išiel strach."
"Obchytával vás, dotýkal sa vás? Snažil sa vás vyzliecť alebo sa sám vyzliekal?"
"Nie," po dlhšej chvíľke váhania odvetila mladá žena. "Len sa na mňa tak čudne pozeral. A neustále mi naznačoval, že ma chce a zdôrazňoval, aby som sa nebála a nekričala. Ja som však nekričala, od strachu som nemohla otvoriť ústa, bol som ochromená, neschopná sa brániť."
"Z čoho ste teda usudzovali, že sa vás pokúša znásilniť?" opýtal sa muž v talári. "Jednak z jeho rečí, ďalej z jeho mútneho nedobrého pohľadu a tiež z toho, že zamkol prechodové dvere a snažil sa ma vtlačiť do našej pivnice a oprieť o stenu." Na žiadosť obhajcu, aby konkretizovala, ako sa ju jeho mandant snažil oprieť o stenu, poškodená uviedla: "Neviem to presne popísať, bola som v šoku... Zrazu sa mi zazdalo, že po chodbe niekto ide, tak som využila príležitosť, rýchlo som sa mu vytrhla, odomkla dvere, vybehla na chodbu a začala panicky kričať. Ujala sa ma pani poštárka, bola to totiž ona, ktorej kroky som predtým začula. Potom som vbehla do nášho bytu, triasla som sa na celom tele. Bola som v šoku z toho, čo som prežila."
"Pýtam sa vás ešte raz, pani svedkyňa, ako konkrétne sa obžalovaný snažil oprieť vás o stenu a pokúšal znásilniť?" trval na svojom obhajca.
"Ja sa už presne na detaily nepamätám... Bola som v šoku. Pamätám si len toľko, že som mala z neho strach, lebo mal taký mútny pohľad..." Ako poškodená ďalej uviedla, doma sa "naplno roztriasla", keď si vraj uvedomila, čo jej hrozilo. Zavolala manželovi do práce, ten hneď prišiel domov a privolal políciu. K slovu sa pred súdom dostal aj on: "Manželka bola z toho hotová. Triasla sa, dodnes má pred očami ten obraz... Myslím si, vážený súd, že mali by ste s tým grázlom poriadne zatočiť. Zdá sa mi, že aj na polícii dostal, čo mu patrí."
I keď 31-ročného muža prokurátor obžaloval z trestného činu znásilnenia v štádiu pokusu, je isté, že v kauze je mnoho nejasného. Mladá prokurátorka pred súdom viackrát zdôraznila, že obžalovanému násilie nie je cudzie, keďže už v minulosti bol odsúdený za drobné výtržnosti. "A čo sa týka predmetného skutku, musím upozorniť, že v prípravnom konaní sa priznal a podrobne popísal páchanie trestného činu, k dokonaniu ktorého nedošlo iba pre vyrušenie náhodnou osobou poštárkou," zdôraznila žena v prokurátorskom talári. V záujme objektívnej pravdy treba ale uviesť, že obžalovaný a jeho obhajca majú na celú vec iný názor. "Nič nenasvedčuje tomu, že by k trestnému činu alebo aspoň k pokusu došlo. Blok bol v to dopoludnie preukázateľne prázdny. Okrem poškodenej a jej spiacej dcéry a obžalovaného, ktorý šiel do pivnice, aby synovi opravil pokazený bicykel, tam nebolo nikoho. Je zrejmé, že poškodenú to, že je sama v pivnici, deprimovalo a dostala strach, hoci nemala z čoho..." Advokát sa na chvíľu odmlčal, ale potom hneď pokračoval: "Je pravda, že môj mandant je z tých nizších sociálnych vrstiev, navyše je dlhodobo nezamestnaný a často chodí neoholený... Ja viem, že niektorí susedia ho pre jeho spôsob života nemajú radi, to však nie je dôvod na to, aby ho obvinili z niečoho, čo nespáchal. A napokon, na tele poškodenej sa nenašli žiadne stopy po násilí, napríklad nejaké odreniny, škriabance, podliatiny... Slovom, tvrdenie proti tvrdeniu."
Samotný obžalovaný pred súdom vysvetlil, že prechodové dvere do pivníc zamkol len preto, lebo "na schôdzi nájomníkov sa hovorilo, že treba neustále zamykať, nakoľko sa v bloku kradne. Súd si môže overiť, že asi tri dni predtým sme mali schôdzu nájomníkov, na ktorej bola o tom reč." Obvinený sa odmlčal, ale po chvíli pokračoval: "Keď som šiel do pivnice opravovať bicykel, nevedel som, že je tam dotyčná... Keby som to bol vedel, radšej by som do tej pivnice nikdy nešiel..." Obhajca ešte na vysvetlenie dodal: "Je možné, že môj mandant sa na poškodenú pozrel roztúžene, to sa nedá vylúčiť, ale ako si súd môže všimnúť ide o krásnu ženu, na ktorú zrejme túžobne pozerá nejeden muž... A to je azda jediná vina môjho mandanta."
Žena, o ktorej bola reč, sa po týchto slovách nepríjemne zavrtela a trošilinku aj zapýrila.
Doterajší priebeh pojednávania možno v skratke zhrnúť takto: tvrdenie proti tvrdeniu. Súd preto pojednávanie odročil, aby vypočul ešte psychológa, ktorý vyšetril hlavných aktérov kauzy a vniesol by do jej objasnenia aspoň aký-taký jasný moment. A navyše, súd predvolá aj dvoch policajtov, ktorí ako prví prišli na miesto činu a vypočuje aj tých, ktorí neskôr "prípad realizovali". Lebo je zrejmé, že obžalovaný v počiatočnom štádiu spáchanie činu popieral, no neskôr pri vyšetrovaní všetko priznal... Ako povedal pred súdom, bol na neho "opakovane vyvíjaný psychický a najmä fyzický nátlak" s tým, že ak sa vraj hneď neprizná, vypočúvajúci mu sľúbili, že na nich tak skoro nezabudne...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
