firmy a jej orgánoch k radikálnym zmenám. Majoritný vlastník, spoločnosť Bioplus,s.r.o., Rožňava vymenil všetkých členov predstavenstva a dozornej rady a do vedenia dosadil mladých, špeciálne vyškolených pracovníkov na krízový menežment. Ako uviedol Martin Daňo, nový riaditeľ spoločnosti Kras-Bio a predseda predstavenstva, akcionári pustili šťuku do rybníka, aby zrevitalizovali perspektívnu firmu, ktorá sa po niekoľkoročnom stratovom hospodárení ocitla na pokraji krachu. Spoločnosť Kras-Bio, ktorá patrí medzi najväčšie poľnohospodárske podniky v regióne, vznikla sprivatizovaním bývalého štátneho majetku (ŠM) v roku 1994. Podľa Regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva SR v Rožňave bola príkladom pozitívnej transformácie, na rozdiel od iných ŠM, ktoré dlho neprežili vlastnícke zmeny a mala predpoklady na úspešný rozvoj. Do kritickej situácie sa dostala dôsledkom zlého hospodárenia menežmentu, neschopnosti vymaniť sa z pribúdajúcich dlhov, spoliehania sa na štátnu pomoc a neprispôsobenia sa realite. Spoločnosť má vlastnú mliekáreň vybavenú švajčiarskou technológiou na výrobu dlhozrejúceho syra, bitúnok i výrobňu kŕmnych zmesí. Úspešne produkovala syr značky Volovec, známy na domácom trhu ale i v zahraničí. Zámerom nového menežmentu je v prvej etape obnova mliekarenskej produkcie, o ktorú je záujem. Podľa M. Daňa sa napriek zvýšeniu kvality výroby nepodarilo starému vedeniu presadiť zásadné zmeny v riadení a rozvoji spoločnosti. Nový menežment prevzal firmu v čiastočnej ekonomickej recesii zapríčinenej najmä splácaním starých záväzkov. Pod nepriaznivé ekonomické výsledky sa najviac podpísalo nadmerné daňové a odvodové zaťaženie, ako aj vysoké záväzky spred privatizácie. Medzi najväčších veriteľov spoločnosti patrí sociálna poisťovňa, úrad práce a daňový úrad. V poslednom roku hrozilo firme niekoľko konkurzných návrhov, ktoré sa po dohode s veriteľmi podarilo vziať späť. V súčasnosti v nej prebieha právny a účtovný audit. Cieľom nového vedenia je vyplatiť veriteľov a naštartovať rozvoj pri zachovaní zamestnanosti a znižovaní nákladov. Aj z tohto dôvodu považuje M. Daňo nasledujúce tri mesiace za ťažké a kľúčové obdobie. Pokiaľ sa ho podarí zvládnuť, má firma prísľub získania zahraničných finančných zdrojov. Chcela by ich investovať do rozšírenia mliekarenskej produkcie a presadenia sa na domácom trhu, ale i v zahraničí, predovšetkým vo východnej Európe. Výhľadovým zámerom je zmena firmy na spoločnosť holdingového typu, zavedenie moderného informačného systému, rozširovanie technologického parku a získanie certifikátu ISO. Po roku a pol očakávajú majitelia vstup strategického investora zo Švédska, ktorý má záujem aj o ďalšie investovanie v regióne. Podľa predpokladov by z tohto titulu malo do roku 2005 v rožňavskom okrese vzniknúť okolo 1600 nových pracovných miest, uviedol M. Daňo. Ďalšími akcionármi spoločnosti sú Reštitučný investičný fond a podnikateľská skupina zo Žiliny.

(autor je redaktorom Hospodárskych novín)