integrácii do NATO mal všetky parametre vydareného kabaretu, strihnutého slovenským politickým folklórom. Keby sme sa deň predtým z televízie nedozvedeli, že prezident Slovenskej republiky strávil kus dovolenky v zajatí Indiánov, prekonať podnik HZDS by sa azda ani nedalo. Našťastie sa Rudolf Schuster zo zajatia brazílskych domorodcov, "známych veľkou krutosťou", vykúpil, a tak mohol prevziať nad podujatím oficiálnu záštitu.
Tá ale veľmi nepomohla. Pred zrakmi dvoch oficiálnych, ale nie príliš významných emisárov NATO, ktorí boli inak jedinými zahraničnými účastníkmi, zaranžovali dvaja najpopulárnejší politici Slovenska predstavenie, ktoré sa zapíše do análov väčšmi, ako celý zvyšok konferencie. Na doskách, údajne "najvýznamnejšej udalosti na Slovensku v tomto roku" (vyhlásenie HZDS - haha) predviedli v plnej paráde prízemnosť slovenskej politiky.
Začal to Fico, ktorý práve tu a teraz potreboval znovu vyhlásiť, čo už vyhlásil asi desaťkrát: Ak bude po voľbách na čele hnutia Mečiar, spolupráca jeho strany s HZDS je vylúčená. Toto je nevychovanosť a obyčajná sprostosť; ak aj hosť niečo má proti hostiteľovi, v slušnej spoločnosti mu vo vlastnom podniku nepľuje do taniera. Fico mohol slobodne pozvanie neprijať, tak ako zástupy ďalších, ktorí sa vzťahujú k HZDS podobne alebo ešte onakvejšie. Predseda Smeru je však iná káva; kde fungujú mikrofóny, tam nemôže chýbať, aj keby mal na ukázanie iba holú riť. Tentoraz však nemal ani toľko...
Sebe podobne pokračoval v dueli Mečiar, ktorý obratom ociachoval Smer ako nedôveryhodný subjekt bez štruktúr, keďže predseda Fico "miesto toho, aby budoval stranu, pracuje iba na vlastnom imidži". Aký požičaj, taký vráť - on sám nechce Smer za koaličného partnera, nie kvôli Ficovi, ale Beňovej s Flašíkom. Ešte pred ním reagovala Keltošová, ktorá poučila Fica, že o vláde sa bude diškurovať 5 minút po voľbách, čo bol teda objav, až dych vyrazilo. Predovšetkým iste pánom Sachsovi a Bennettovi z ďalekého Bruselu, ktorí si mohli "zašmírovať" až do najhlbšieho výstrihu slovenskej politiky. A nechali tam všetky oči - až tak sa im zápletka musela pozdávať.
Mečiar i Keltošová mali jednoducho Ficovu impertinenciu prepočuť. Nedokázali, lebo sú z podobného cesta; tzv. seminár o NATO takto vyslal do sveta o svojich prominentných aktéroch práve to posolstvo, ktoré tak úporne zapierajú: Že totiž celá integračná téma je pre nich v prvom rade agendou do domáceho politického zápasu. HZDS chce silou mocou presvedčiť o svojom prerode a kompatibilite, súperi sa zasa snažia jeho "emancipáciu" silou mocou v rozlete zastaviť. A v zápale boja zabúdajú na vec a správajú sa ako provinční sedliaci s hnojom v čižmách. Darmo Steffen Sachs hodnotil podnik ako "signál silného záujmu SR o členstvo v NATO". On, na rozdiel od domácich, ovláda etiketu, čo a kde sa patrí povedať.
Seminár bol predom odsúdený do málovýznamnosti, to je pravda. Nestal sa prelomením izolácie HZDS, ale jej potvrdením. Nejde len o domácich absentérov z pravice, ale najmä mizernú úroveň, na akej sa prezentoval Západ. Drasticky vyznieva najmä porovnanie s májovou konferenciou "Európske nové demokracie - líderstvo a zodpovednosť", ktorú usporiadala vláda. Od premiérov všetkých kandidátskych krajín, cez Brzezinského, Jacksona až po Rupnika si vo Fórume prominenti priam zavadzali; a čo je nemenej dôležité, odzneli tam aj akési použiteľné myšlienky. I tam sa dosť masívne pretriasalo HZDS, v celkovom rámci podujatia však téma určite nevyčnievala.
Napokon, konferu zdiaľky pozdravil aj Dzurinda. Aj on sebe vlastným spôsobom, keďže pre neho, tiež x-tý krát, "sú lídri HZDS nedôveryhodní". Premiér postráda u HZDS kontinuitu slov a činov, čo nie je iba otázka "jeho správania v rokoch 1995-98", ale napríklad aj vyčíňania okolo kosovskej kauzy. Aj jeho príspevok spoza konferenčných kulís len podtrhuje tézu o politickom vyťažovaní témy. Kto pochybuje, nech odpovie: Čím prospieva nášmu postupu do NATO prežúvanie tohto motívu? Kde je ukrytý profit v neustálom omieľaní toho, čo za integrační kripli sa tu chystajú vyhrať vo voľbách?
Globálne sa dá povedať, že diškurz na tému "čo po voľbách, až vyhrá HZDS", integračným ašpiráciám Slovenska iba ubližuje. Realita totiž nejaká vždy bude. Kompromitačné pre šance Slovenska ale je, ak potenciálne horšiu tvár povolebnej budúcnosti už dnes my sami vnucujeme ako sebadiskvalifikačný prvok. A ešte sa, poniektorí, búchame do pŕs - "pozrite sa, čo za idiotov tu sme, čo nevieme ani poriadne voliť". Záhada čaká na rozlúštenie.
Zábava ale pokračuje - na jar organizuje HZDS ďalší seminár. Ak dovtedy nepadne Schuster opäť do zajatia, aj so záštitou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
