Slovák, ktorý zažil v poslednom období radosť i sklamanie. Ku tomu prvému patrí 10. miesto na posledných ME, ku tomu druhému olympijská kvalifikácia krasokorčuliarov, ktorá sa uskutočnila od 7. - 11. novembra v chorvátskom Záhrebe v rámci 34. ročníka Zlatej piruety. Kažimír bol medzi zhruba troma desiatkami prihlásených, postupoval pritom poltucet, ten dopĺňal už kvalifikované dva tucty krasokorčuliarov z vyspelejších krajín. Po krátkom programe, ktorý Kažimírovi nevyšiel a musel na postup útočiť až z 13. miesta, mu nevyšla ani voľná jazda, v ktorej skončil 17. a celkovo obsadil 15. miesto. Sen o olympijskom Salt Lake City, kde sa Róbert pripravuje už pár rokov pod vedením amerického trénera Stewarta Sturgeona skončil... Počas víkendu však Róbert svoju kategóriu vyhral, aj keď v nej súťažil len on a trnavský Bokor. V rozhovore s Róbertom Kažimírom sme sa venovali práve VC Košíc, ako i nadchádzajúcim majstrovstvám Slovenska v Ružomberku. Tie začínajú dnes, pravda, len oficiálnymi tréningami, naostro sa pôjde v sobotu a nedeľu.

*****

Celkové hodnotenie?

"V sobotu to bolo dosť strašné, pretože počas rozjazdy mi odišla hrana na korčuli. Asi som nabehol na nejaký kamienok alebo čo, celá sústredenosť bola v keli. Dnes (v nedeľu - pozn. red.) i včera večer (sobota - pozn. red.) som ešte prebrúsil spomínanú hranu, čo je podstatné, viac som si veril."

Ako hodnotíte nedeľňajšiu voľnú jazdu? Tá sa vcelku pozdávala.

"Myslím si, že to nebolo najhoršie, boli tam ešte malé detaily, ktoré je potrebné dotiahnuť. Prvý lutz mi nevyšiel, potom trojitý axel - štadión je dosť blbo riešený, slnko svietilo rovno do očí, čo ma trochu oslepilo. Popracovať treba i trochu kondične, myslím, že celkovo to však bude v pohode, myslím, že to zvládnem."

Súťažili ste, v mužskej kategórii, dvaja. Vy a Trnavčan Bokor. Ako hodnotíte súťaž, po ktorej sú prichystané klasicky tri stupne, ale pretekári sú len dvaja?

"Ja sa aj na takú súťaž pozerám, akoby tam bolo ďalších pätnásť pretekárov. Pretože odomňa sa stále vyžaduje podať maximum a ukázať čo najviac, čo je vlastne aj vo me, akási stará rivalita a povzbudzovanie v zmysle, že musím odjazdiť to, čo viem a ukázať, čoho som schopný..."

V Ružomberku vás bude čakať skutočná stará rivalita - Košičan Juraj Sviatko, ktorý preteká v nitrianskych farbách.

"To ma prakticky doslovne nečaká. V minulom roku som zaistil dve postupové miesta pre Slovensko na ME, tým že som bol desiaty na ME, takže o ten balvan na srdci bude menej. Aj preto si myslím, že to bude v Ružomberku pokojnejšie, len dúfam, že tam bude teplejšia hala, pretože tuná strašne počas jazdy tvrdli svaly. Nemám sa ani čoho báť, ani nad čím zaváhať, len ukázať, čo viem."

Tie dve postupové miesta sú teda hypoteticky rozdelené pre Sviatka a vás...

"No, vybojoval som ich pre dvoch Slovákov."

Ale povedané podľa papierových predpokladov pre Sviatka a pre vás.

"Dá sa to i tak povedať."

Na záver: v Košiciach ste sa súťažne predstavili po nejakých piatich rokoch. Niekt vraví, že má trému pred každými pretekmi, niekto ju vraj po dlhodobejších skúsenostiach nevníma. Ako to bolo u vás v súvislosti s Košicami?

"Tréma to ani nebola. Skôr to rozladenie v súvislosti s tým dobabraným nožom. Trému som nepociťoval, myslím si, že to bolo uvoľnené. Ja sa už k takým veciam staviam skôr profesionálne, za tie roky, čo súťažím a jazdím, sa dá povedať, že tréma už opadla."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.