Odolnosť, čiže imunita je prirodzená a získaná. Aké sú jej princípy?

V rámci prirodzenej imunity predstavujú prvú obrannú líniu koža a sliznice. Pokožka aj sliznice sa obmieňajú a s ich odlúčením miznú aj baktérie, ktoré na nich uľpeli. Mliečna kyselina v pote a nenasýtené mastné kyseliny z mazových žliaz, baktérie likvidujú. Chemické výmešky kože a slizníc majú dezinfekčné účinky. Kyslosť pokožky aj poševných výmeškov podobne ako sliny a žalúdočné šťavy bránia usídleniu škodlivých mikróbov. Neporušenou kožou a sliznicami preniknú mikróby iba veľmi ťažko. Ak sa ale niektorým škodlivým mikroorganizmom podarí prejsť cez vonkajšiu ochrannú bariéru, musia sa stretnúť s vnútornou ochranou. Čiastočne ju tvoria biele krvinky, ktoré dokážu v určitých podmienkach pohltiť mikroorganizmy. Prirodzená imunita má ešte ďalšie zbrane: protilátky, komplementový systém a určité druhy bielkovín, ktoré rozrušujú bunkové obaly škodcov.

Vírusové infekcie pre telo predstavujú mimoriadny problém, lebo sa spájajú s bunkovou membránou a prenikajú do vnútra buniek. Pri vírusových bunkových infekciách sa vírusy prenášajú do ďalších buniek delením. Protilátky proti vírusovým chorobám patria k najdôležitejším mechanizmom obrany organizmu. Na uvedenom princípe spočíva cielené očkovanie pred očakávanou infekciou. Veľmi dôležitá je osobná hygiena, lebo niektoré vírusy sa z tela vylučujú slinami (herpes), mliekom (cytomegalovírus) alebo močom (polioma vírus).

Získaná imunita vzniká imunitnou odpoveďou organizmu na škodliviny (baktérie a ich zložky vírusy) jedy, protozová (amély, plazmódia) a metazová (motolice, pásomnice). Presnejšie by sa dalo povedať, že prirodzená imunita je všeobecná, kým získaná býva zameraná na konkrétnu škodlivinu. Získaná imunita môže mať pasívny charakter /vrodená alebo dodaná hotovým antisérom ľudského alebo zvieracieho pôvodu). Aktívna imunita je prirodzená (ak vzniká stykom s infekciou, má poinfekčný charakter) alebo navodená umelo (očkovanie).

Ako sa dá zvýšiť odolnosť?

Predovšetkým zdravým životným štýlom pri celkovo dobrom stave organizmu. To obnáša pohyb, prechádzky v prírode pri dennom svetle, racionálna výživa s dostatočným prísunom minerálov, vitamínov a stopových prvkov. V období bežných infekcií treba zvýšiť prísun vitamínov, najmä C vitamínu až na 500 mg denne. Neseďme si na imunite!

A ešte niečo: hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Rôzne vírusové ochorenia, ktoré prekonajú deti v prvých rokoch života, sú akýmsi tréningom imunity do budúcnosti. Priamo v obkľúčení votrelcov sú dýchacie cesty. Možno si teraz mnohí robia starosti, pretože ich dieťa je stále choré. Nádchu, kašeľ a nález na prieduškách práve vystriedala angína. Z navráteného zdravia ste sa tešili iba pár dní, potom sa vaša ratolesť začala sťažovať na bolesti v uchu. Kolotoč chorôb sa nemôže zastaviť a hrozí nasadenie ďalších antibiotík. Je najvyšší čas na imunologická vyšetrenie s laboratórnym krvným testom. Často sa opakujúce infekcie dýchacích ciest poukazujú práve na oslabenie odolnosti. Po konzultácii s alergológom alebo imunológom sa môžete rozhodnúť pre imunopreparát, ktorý dokáže prinútiť organizmus k tvorbe protilátok.