Podľa jasnovidca Edgara Cayceho sa Atlantída nachádza medzi Mexickým zálivom a Stredozemným morom.
Tajomná Atlantída inšpirovala na celom svete stovky umelcov, výtvarných aj hudobných, spisovateľov i básnikov. Vznikol dokonca zvláštny "vedný smer", ktorý sa nazýva atlantológia. O existencii Atlantídy sa vedú už celé tisícročia spory. Legenda o Atlandíte je pomerne známa a dá sa na jej príklade ukázať, že mimoriadne nadaní jasnovidci môžu zistiť nielen to, čo sa teraz niekde deje, alebo čo sa má stať v budúcnosti, ale môžu preskúmať aj mnohé historické udalosti z dávanej a pradávnej minulosti. Takéto schopnosti mali a majú mnohí jasnovidci. Pokusy "s nazeraním do minulosti" urobil napr. známy poľský jasnovidec Osowietsky. Aj jeden bulharský historik bol veľmi šokovaný, keď mu obyčajná, slepá, nevzdelaná žena (ale pritom jedna z najlepších a najfenomenálnejších jasnovidiek tohto storočia) vedma Vanga, bez akejkoľvek prípravy, bez toho, že by čo i len držala v ruke jeho historickú štúdiu, povedala: "To ale nebolo tak, ako si to napísal. To bolo inak. To bolo takto..."
Schopnosti jasnovidcov skúmať minulosť by sme mohli ilustrovať na príklade najlepšie zdokumentovaného jasnovidca tohto storočia Edgarovi Caycem. Podľa znalcov sa totiž nikomu nepodarilo preskúmať tajomstvá Atlantídy tak, ako jemu. Cayce bol obyčajným negramotným vidiečanom. Narodil sa roku 1877 ako syn farmára v Kantucky. Školu nechal už v siedmej triede a začal pracovať. Raz ochorel na hlasivky tak, že iba šeptal. Lekárom s aho nepodarilo vyliečiť. Cayce však požiadal priateľa, aby ho uviedol do hypnózy, v ktorej sám presne určil svoju diagnózu, ba dokonca aj to, ako ho treba liečiť. Odvtedy začali existovať dvaja Cayceovia jeden spiaci a druhý bdiaci. Odvtedy Cayve až do svojej smrti v roku 1945 prežil väčšinu času v tranze, v ktorom úplne presne určoval ochorenia ľudí, ktorých nikdy nevidel, ba i to, ako ich treba liečiť. Cayce bol hlboko veriacim a pomerne jednoduchým človekom. Jeho význam je však obrovský. Ide o jasnovidca, ktorého videnia sú najlepšie zdokumentované. Počas svojho života podal vyše 14 000 výkladov najrozmanitejším osobám. Všetky jeho výroky boli stenograficky zachytené a prepísané na stroji. Takto vznikol obdivuhodne bohatý študijný materiál. Len v USA vyšlo o Caycem vyše 100 kníh, množstvo článkov, reportáží atď. V 650 záznamoch o jeho víziách sú zmienky o Atlantíde. Takto vznikol pomerne presný obraz o tomto bájnom kontinente.
Podľa Cayceho, Atlantída nie je legendou. Bola skutočne tam, kde ju umiestnil Platón v Atlantickom oceáne. Atlantída sa nachádzala medzi Mexickým zálivom a Stredozemným morom. Bol to kontinent a ľudia na ňom žili tisíce rokov. Zanikla pred vyše desaťtisíc rokmi pri globálnej geologickej katastrofe. Atlantíďania vytvorili vysoko vyvinutú civilizáciu, ktorá sa po technickej stránke vyrovnala našej civilizácii v tomto storočí. Podľa Cayceho boli Atlantíďania schopní stavať lietadlá, vyrábať elektrický prúd, poznali laser atď. a dokázali tieto technické vymoženosti využívať na tvorivé i ničivé účely. Cayce vo svojich víziách spomínal nejaký "ohnivý kameň" ktorý uvoľňoval energiu. Treba si uvedomiť, že tieto svoje vízie mal v roku 1933, čiže vyše desať rokov pred prvým predvedením atómovej energie, Cayce o tejto veci povedal: "Príprava tohto kameňa bola len v rukách vtedajších zasvätených. Vznikajúce žiarenie bolo neviditeľné, ale pôsobilo na kameň samotný a ten sa menil na pohonnú silu. Tieto sústredené lúče z kameňa poháňali rôzne stroje vo vzduchu, na vodnej hladine a pod ňou." To by však nebolo všetko a nebolo to ani nijako zvlášť zarážajúce. Na myšlienku, že by na Zemi mohli už pred našou civilizáciou existovať nejaké iné vyspelé civilizácie, sme si už akosi zvykli. Cayce podobne popísal aj to, ako Atlantíďania žili, aké mali spoločenské zriadenie, ako sa obliekali i zabávali. To všetko sa dá pri troške fantázie vymyslieť. Čo je však skutočne prekvapujúce, je to, že podľa Cayceho sa Atlantíďania objavili na Zemi pôvodne ako duchovia, a len postupne sa vyvinuli v telesné bytosti. A to bolo podľa Cayceho "začiatkom konca" ich civilizácie. Čím viac sa stávali obyvatelia Atlandíty telesnejšími, tým viac to škodilo ich civilizácii. Podľa Cayceho Atlantída prežila dve obrovské tektonické katastrofy a tretia geologická katastrofa ju zničila. Spiaci prorok povedal: "Krátko predtým, ako došlo k prvému spustošeniu Atlantídy, boli duchovné veci zneužité na materiálne sebauspokojovanie ľudí." Vládu nad celým kontinentom strhla na seba nakoniec skupina, ktorá sama seba nazývala Synmi Beliálovými. Zle zaobchádzala s tvorivými ľuďmi a uvrhla ich do akéhosi otroctva. Spoločnosť aj krajina sa začali rozpadávať. Katastrofálny koniec Atlantídy nastal nielen kvôli geologickým pohromám, ale aj v dôsledku zneužitia techniky. Vo svojej vízii v roku 1936 Cayce povedal: "Hneď po druhom pukaní zeme došlo k zneužitiu božských zákonov na prirodzené pozemské veci, keď po inom užití týchto síl, než na rozvoj človeka, nastali výbuchy, stali sa tieto sily zneužité na prospechárstvo, ničivými."
Prevažná väčšina vedcov však neberie tieto vízie najslávnejšieho amerického jasnovidca všetkých čias vážne, a naďalej sa háda ako to vlastne s tou Atlantídou bolo. Ako býva vo vede zvykom každý dokazuje svoju pravdu, vytvára nové hypotézy a vyvracia staré. Tí, ktorí však milujú Cayceho, milujú záhady, hovoria inak: "Keď Cayce nesčíselnekrát opakovane demonštroval svoje jasnovidecké schopnosti a málokedy sa zmýlil, prečo by sa mal mýliť v prípade Atlantídy?" Cayce rozprával o úteku zvyškov Atlantíďanov do Egypta, aby zachovali archívy svojej zomierajúcej krajiny. V jednej zo svojich vízii v roku 1941 povedal: "Tieto archívy a môžu nájsť, ak sa otvorí dom či hrob zápisov." A preto sa mnohí domnievajú, že je ešte niekde možno v nejakej hrobke, či svätyni, či pyramíde ukrytý archív so starodávnymi symbolmi, ktoré skrývajú záhadu tajomnej, bájnej Atlantídy. Na začiatku tohto príbehu sme spomenuli aj bulharskú jasnovidku Vangu. Zaujímavé je, že nepoznala Cayceho proroctvá, ale v tejto veci sa vyjadrila veľmi podobne.
Autor: ko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
