nesmela cudzia žena prísť na dvor (mohla to byť prezlečená striga), z domu sa nesmelo nič požičať, ale ani vrátiť. Pred strigami mali gazdovstvá uchrániť "Luciine kríže", ktoré sa robili kolomažou na dvere domov, stajní a hospodárskych budov. Niekde ich robili i cesnakom a cesnak sa v tento deň dával do krmiva zvieratám, jedli ho tiež ľudia, pretože sa verilo, že všetkých ochráni od zlého. "V tento deň, spomína pani Mária Barbuščiaková z Myslavy,"sme si ako dievčence napísali na lístky mená dvanástich chlapcov, ktorí boli najkrajší v dedine a o ktorých sme mali záujem. Trinásty lístok musel byť prázdny. Od Lucie po 'hody' (Vianoce) sme každý deň jeden poskladaný lístoček hodili do ohňa. Po polnočnej už potom každá z nás rýchlo utekala domov a s búšiacim srdcom vytiahla ten posledný lístok. Mnohé z nás sa potešili, ale tie, ktorým ostal lístok bez mena, boli smutné. Znamenalo to, že v nasledujúcom roku budú samé."

Gazdiné v Myslave, tak ako inde, sa už od Michala starostlivo pripravovali na sviatky. V komore muselo byť dosť múky, hlinené nádoby boli plné masti zo zabíjačky - šmaľca, ale aj nasoleného masla. Nechýbal ani mak, fazuľa, slanina a šetrili sa najmä vajíčka, aby ich bolo dosť na vianočné koláče. Gazdiné ich starostlivo odkladali do zrna, tenším koncom dolu, aby sa nepokazili. Plná komora bola pýchou každej gazdinej, stodola zas gazdu. Typický myslavský dom bol postavený z "vaľkov" tehál z nepálenej hliny. Obielený bol svetlomodrou farbou a spodný pás - sokeľ - bol natretý čiernou farbou, zvyčajne tou, ktorou sa mazali sporáky. Do jedného z takýchto domov sa na celý týždeň nasťahoval aj náš kulinársky televízny štáb, aby tu natočil posledné časti nášho etnografického putovania za starosvetskými receptami. O ľudovej kultúre v Myslave sme sa toho dozvedeli mnoho od zanietenej folkloristky pani Agnesy Vargovej, ktorá už v roku 1955, ako učiteľka miestnej základnej školy, zorganizovala folklórnu skupinu. Tety - kuchárky nás zasvätili do tajov myslavských receptov a varili nielen pre kameru, ale aj pre celý štáb. Veľmi nám chutili beľuše - koláče, ktoré sa piekli v Myslave odjakživa. Nezaobišli sa bez nich žiadne sviatky a je tomu tak podnes. Pani Mária spomína na to, že keď ako deti videli ísť Košičanov v nedeľu po Myslave, kričali: "Mamo, krijce z peca beľuše, bo idu košicke hladoše!"

Myslavské beľuše sú z kysnutého cesta a tradične ich pekávali v peci. Gazdiné ich plnili rôznymi plnkami - tvarohovou, kapustovou, ale aj lekvárom, makom, či kašou z prosa. Okrem bohatej výslužky z týchto skvelých koláčov nám tety kuchárky pribalili aj rôzne recepty, a tak ich teraz ponúkame aj čitateľom Víkendu.

Kapustnica s bielym koláčom

1 kg kyslej kapusty, 750 g údenej krkovičky, 2 domáce klobásy, 200 g sušených húb, 1 cibuľa, cesnak, sušené slivky, 1 zemiak, čierne celé korenie, soľ, červená mletá paprika.

Postup: Do veľkého hrnca dáme variť údené mäso. Keď je polomäkké, pridáme kyslú kapustu, klobásy, sušené, vopred namočené huby a všetky koreniny vrátane cibule a sušených sliviek. Na miernom ohni varíme do mäkka. Keď je mäsko mäkké, vyberieme ho a nakrájame, rovnako, ako klobásky, na menšie kúsky. Kapustu zahustíme nastrúhaným zemiakom, premiešame a odstavíme.

Kapusta sa podáva s bielym koláčom. Biely koláč si pripravíme z pol kila polohrubej múky, 2 žĺtkov, trocha soli, droždia, mlieka a cukru. Kvások zmiešame s múkou, žĺtkami, pridáme trošku soli, cukru, podľa potreby mlieko a vypracujeme vláčne cesto. Necháme ho vykysnúť. Po vykysnutí ho uložíme do vymastenej formy a pečieme do zlatova.

Beľuše

1 kg polohrubej múky, mlieko, vajcia, droždie, cukor, soľ, tuk, 200 g prosa.

Na sladkú plnku: tvaroh, lekvár, mak, orechy, hlávková kapusta, škorica, vanilkový cukor.

Postup: Do misy preosejeme 1 kg polohrubej múky, v prostriedku urobíme jamku, do ktorej nalejeme vlažné, mierne osladené mlieko. Pridáme rozdrobené droždie a kvások necháme vykysnúť. Po vykysnutí pridáme soľ, 1 vajce a lyžicu masti. Všetko vypracujeme na polotuhé cesto a necháme na teplom mieste vykysnúť. Potom cesto vyvaľkáme na doske na hrúbku 1,5 cm a urobíme kruh, na ktorý rozotrieme plnku. Potreté cesto preložíme zo štyroch strán tak, aby v strede koláča bolo vidno plnku. Pečieme na vymastenom plechu v dobre vyhriatej rúre. Po upečení potrieme masťou a zakryjeme obrúskom.

Plnky:

- Z prosa - prebraté proso uvaríme s trochou vody na kašu, osladíme.

- Maková - pomletý mak zalejeme trochou vody, ocukríme.

- Orechová - pomleté orechy zalejeme horúcim mliekom, osladíme.

- Zo sladkej kapusty - nadrobno nakrájanú kapustu podusíme a osladíme.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.