tak, keď sa o ich posvätnú rieku zaujímal v r. 457 p. n. l. "otec dejepisu" Herodotos, nikto mu nevedel povedať kde presne vyviera. V r. 66 n. l. urobil rímsky cisár Nero veľký krok vpred k odkrytiu tajomstiev Nílu - vyslal dvoch vojakov, aby rieku preskúmali na člne. Legionári sa doplavili až k obrovským bažinám Sudd, no k dosiahnutiu prameňov Bieleho Nílu (Níl sa totiž skladá z bieleho a modrého) ešte stále "kúsoček" chýbal. V r. 1613 zistil portugalský kňaz Pedro Paez, že Modrý Níl vyteká z jazera Tana, v dnešnej Etiópii, no na odhalenie prameňa Bieleho Nílu si svet musel počkať ešte vyše 250 rokov. Anglický cestovateľ John Speke sa v polovici 19. storočia domnieval, že Biely Níl vyteká z Viktóriinho jazera. Tento predpoklad sa rozhodol potvrdiť alebo vyvrátiť škótsky lekár a misionár David Livingstone. A toto bádanie ho stálo život.
Livingstone sa narodil 19. marca 1813 v škótskom meste Blantyre. Už ako dieťa musel pracovať v továrni na spracovanie bavlny, no popri tom študoval na večernej škole a jeho veľkým snom bolo stať sa misionárom. V r. 1840 ukončil štúdium medicíny v Glasgowe a stal sa členom Londýnskej misionárskej spoločnosti. Hoci sa mu najviac pozdávala myšlienka o pôsobení v Číne, v r. 1841 ho zamestnávateľ poveril misijnou činnosťou v Južnej Afrike.
Jeho prvé kroky na "čiernom kontinente" viedli do Kapského Mesta a o tri roky neskôr na okraj púšte Kalahari, kde založil misijnú stanicu. Okrem šírenia kresťanstva sa snažil odstrániť neľudské obchody s otrokmi, ktoré boli prevažne v rukách bohatých arabských kupcov. Zakladal aj obchodné cesty, detailne mapoval územie, ktorým prechádzal, ako prvý podal správu o existencii Viktóriiných vodopádov a s obľubou vyhlasoval "Otvorím cestu do vnútrozemia alebo zomriem!". V roku 1856 sa vrátil do Anglicka, odovzdal svoje nahromadené informácie a zháňal prostriedky na ďalšiu výpravu.
Vláda mu ich poskytla a Livingstone za cieľ ďalšej expedície určil nájdenie prameňov Nílu. Bádanie začal v januári 1866. So svojim verným sluhom Susim a domorodými nosičmi musel škótsky lekár počas cesty vnútrozemím neraz zápasiť o holý život. Ustavične ho napádali roje komárov, múch, jedovaté pavúky a divé šelmy. Brodil sa po kolená v zapáchajúcom bahne, trpel úplavicou a postupne i nedostatkom jedla a vody. Keď sa po strastiplnej, 560 kilometrov dlhej púti dostal do malej dedinky Udžidži na brehu jazera Tanganika, bol už na konci so silami....
Livingstonovo zmiznutie vyvolalo na západe veľký ohlas. Americké noviny New York Herald vyslali za strateným škótskym cestovateľom výpravu, ktorú viedol Henry Morton Stanley, tridsaťročný novinár pôsobiaci v Afrike. Jeho hľadanie slávilo úspech. Popoludní, 10. septembra 1871 našiel Stanley vyčerpaného Livingstonea odpočívajúceho v jednej z chatrčí dedinky Udžidži. Zložil si z hlavy tropickú prilbu a váhavo sa spýtal: "Doktor Livingstone, ak sa nemýlim?" Hoci ho táto krátka veta preslávila po celom svete, on sám neskôr ľutoval, že nepredniesol niečo "šťavnatejšie": "Priznávam, ale nič iného ma v tej chvíli nenapadlo", povedal Livingstonov záchranca.
Aj keď bol medzi nimi skoro dvadsaťročný vekový rozdiel, obaja dobrodruhovia sa rýchlo spriatelili. Keď sa Livingstone trochu zotavil, vybrali sa skúmať severný breh Tanganiky. Zistili síce, že žiadna rieka z jazera nevyteká, lenže Škót sa svojho sna o objavení prameňa Nílu odmietol vzdať. Po štyroch mesiacoch sa tak africkí bádatelia so zármutkom rozlúčili v meste Tabora.
Livingstone sa vydal na juh a so skupinou domorodcov mapoval pohoria okolo Tanganiky. Nehostinné podmienky však zoslabnutého muža nakoniec pripravili o život. Vo veľkých bolestiach doniesli sluhovia škótskeho dobrodruha do dedinky Čitambo, neďaleko jazera Bangweulu. Prvého mája 1873 vydýchol doktor Livingstone naposledy. Keď jeho telo našli sprievodcovia, kľačal pri lôžku s hlavou v dlaniach, akoby sa modlil.
Autor: maťo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
