Bude pragmatický prístup alebo sa nič nezmení a nič sa nestane?

V rámci predvolebnej kampane do VÚC sme boli presvedčovaní skoro každým kandidátom, že za čo on si stojí: za zníženie nezamestnanosti, za rozvoj bytovej výstavby, rozvoj infraštruktúry, rozvoj vzdelanosti, školstva, zlepšenie v oblasti zdravotníctva...

Ak by uvedené sľubovali politici, ani by som sa nečudoval. Keď som však pozrel do listiny kandidátov, zistil som, že sú tam skoro výlučne inžinieri a doktori, tak som zvážnel a na sľuby som sa začal dívať reálnejšie. Veď sú to ľudia, ktorí sa musia rozhodovať v minútach pri riešení konkrétnych situácií. Sú to ľudia s konkrétnymi materiálnymi a duševnými výstupmi vo svojom odbore.

Teraz prechádzajú do administratívy. Ak svoju prax v odbore prenesú do oblasti administratívy, iste to bude prínos pre všetkých. Ale ak si osvoja úradnícky prístup, že na vybavenie záležitosti majú určitú lehotu, hoci vec možno vybaviť na počkanie, potom beda nám dnes voličom a zajtra ich „zákazníkom". Boli tu už sľuby zvýšiť platy o 100 percent. Nakoniec nie je to nereálne pri dnešnej inflácii. Nie je nereálne, aby sme dosiahli vysoké percento vysokoškolákov bez akéhokoľvek nášho pričinenia. Pôrodnosť sa drasticky znižuje a tak ak budeme prijímať ten istý počet študentov na vysoké školy, bude sa percento vysokoškolákov z celkového počtu obyvateľov stále zvyšovať. Otázne však je, či vysoké školy neznižujeme na úroveň priemysloviek. Pôjde niektorý zo zvolených kandidátov do riešenia aj takýchto problémov, alebo ich pohltí byrokracia?

Uvidíme, či inžinieri a doktori prinesú ten očakávaný výsledok, na ktorý majú svojim vzdelaním predpoklady.

V predvolebnej kampani však nik nebol konkrétny. Ako niekto z poslancov VÚC chce dosiahnuť zníženie nezamestnanosti, to som sa nikde nedočítal. Ak sme ako inžinieri na to pozabudli, pripomeňme si spoločne, že len konkrétnou prácou pri rozvoji výroby možno dosiahnuť, aby niečo z týchto predvolebných predsavzatí bolo zrealizované. Bez tvorby materiálnych hodnôt nemôže mať slovenská koruna cenu koruny. Iste duševná práca neraz prináša väčší úžitok vyjadrený aj v materiálnej forme, ako niekedy nezmyselná drina. Za socializmu bolo vraj na Slovensku 15-tisíc pracovníkov na okresných či krajských úradoch a na ministerstvách. Teraz ich je tam už 30-tisíc. S VÚC pribudnú ďalší. Úradníctvo má tú vlastnosť, že keď nemá náplň práce, tak si ju dokáže vyprodukovať. Vždy dokáže zdôvodniť svoju potrebnosť.

Že sa inžinieri, doktori, docenti a vysokoškolskí pedagógovia rozhodli pracovať vo VÚC, niet sa čomu z finančného hľadiska diviť. Vysokoškolskí profesori majú prísľub zvýšenia platov od 4 202 na 14 820 korún po 30-ročnej činnosti. Ktorí z referentov na VÚC bude mať menej? Bude to aspoň vrátnik? Kto za taký plat zostane pracovať v školstve, zdravotníctve či vo výrobe? Poslanci ešte nemajú jasno, aké kompetencie preberajú a zdá sa, že my ostatní pri vybavovaní svojich záležitosti budeme chodiť od Šavla k Pavlovi ako dnes, len jeden Šavel bude v reťazci vybavovania naviac.

Doc. Ing. Pavel Prokopovič, CSc., Prešov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.