cenový výmer," informoval viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) a riaditeľ bardejovskej Nemocnice s poliklinikou MUDr. Marián Petko (na obr.) o rokovaní, ktoré mala asociácia na ministerstve tento utorok.
„Začnem cenovým výmerom, ktorý je u ministerky financií. Tá ho môže podpísať, alebo nepodpísať. K nemu sú priložené dve stanoviská. Prvé je od asociácie nemocníc. Je v tom zmysle, že s cenovým výmerom asociácia nesúhlasí. Teda nesúhlasíme s objemom peňazí, ktoré pre nemocnice z neho plynú. Druhé je stanovisko zdravotných poisťovní, ktoré tiež nesúhlasia, podľa nich je objem peňazí vysoký a nemajú ho čím vykryť." Petko pokračoval, že generálny riaditeľ ministerstva Svätopluk Hlavačka informoval, že ministerka aj napriek tomu cenový výmer pravdepodobne podpíše. Vstúpiť do platnosti by mal od februára 2002.
O navrhovanom cenovom výmere Petko povedal, že je stavaný úplne ináč než rozpočty nemocníc robené na prospektívnom rozpočte. Je rozdelený na niekoľko častí. Zvlášť by mali byť platené spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, ďalej zvlášť by mala byť platená rýchla zdravotná pomoc. Tu viceprezident ANS skonštatoval, že rýchla pomoc je platená osobitne už i posledný polrok. „Zvlášť dialýza, zvlášť doprava a zvlášť jednodňová operačná chirurgia. V jednom balíku majú byť platené aj lôžka. A to takým spôsobom, že je stanovené ministerstvom zdravotníctva, že priemerná hospitalizačná doba na internom oddelení by mala byť osem dní. To napríklad pre bardejovskú nemocnicu znamená, že by sa napočítal počet ukončených hospitalizácií na jej internom oddelení v istom mesiaci, tento sa vynásobí počtom 8 a vznikne objem peňazí, ktorý by sme dostali pre internú lôžkovú časť."
Petko uviedol, že priemerná doba hospitalizácie neznamená, že pacienta po ôsmich dňoch pošlú domov. „Jeden pacient môže byť v nemocnici tri dni a iný zase desať," skonštatoval. Pridal ešte informáciu, že je určené aj percento obložnosti, pre interné oddelenie je to okolo 85 percent.
Následne objasnil, že asociácia nemocníc ešte v septembri na adresu cenového výmeru vyhlásila, že takáto metodika prípravy rozpočtu pre nemocnice je lepšia, ako imaginárny balík peňazí, ktorý stanovuje poisťovňa „a my nevieme na základe čoho. Ale z hľadiska objemu peňazí to nerieši nič, lebo nemocnice sa budú ďalej zadlžovať."
O oddĺžení nemocníc M. Petko povedal, že podľa prehlásenia ministerstva zdravotníctva prvá tranža peňazí v objeme 405 miliónov Sk na oddĺžnenie mala odísť z ministerstva už v stredu. Oddĺžené mali byť roky 1993 až 1998, konkrétne ide o dlžoby nemocníc za lieky, špeciálny zdravotný materiál, vodu, elektriku a plyn. Z nich 57 miliónov je určených pre Národný úrad práce. Pokračoval konštatovaním, že ak bude prijatý štátny rozpočet (prijatý bol vo štvrtok) pôjde ďalšie oddĺženie. Celkový objem oddĺženia zdravotníctva by mal byť vo výške 2,6 miliárd korún. Z nich 1,5 miliardy je určených pre nemocnice a 1,1 miliarda pre lekárne a ostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Peniaze na oddĺženie by poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali dostať najneskôr v prvej polovici januára 2002.
Petko pokračoval budúcoročným rozpočtom. „Tu opäť môžeme vychádzať z toho, čo nám povedal generálny riaditeľ Hlavačka. Keď všetko vyjde, tak ako ministerstvo zdravotníctva očakáva, tak cez zdravotné poisťovne by natieklo do systému 52 miliárd Sk. Čo by znamenalo pre nemocnice lepšiu situáciu ako v tomto roku. Mesačne by to bolo 1,95 miliárd Sk. Vždy však dávam vsuvku „keď", lebo aj toho roku hoci cez poisťovne prišlo do zdravotníctva 50 miliárd Sk a malo to znamenať pre nemocnice mesačne 1,75 miliárd. Avšak výsledok bol taký, a priznávajú to aj na ministerstve, že momentálne je to mesačne 1,5 miliárd korún."
Marián Petko ešte poznamenal, že súčasná potreba nemocníc po zákonnom zvýšení platov je 2,2 miliardy korún mesačne. Napokon viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska zdôraznil, že asociácia prijala tento týždeň aj vyhlásenie, ktorý upozornila ústavných činiteľov, že ak financovanie nemocníc bude takto pokračovať, väčšina nemocníc bude musieť vyhlásiť bankrot.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
