Viliam ŠČAVNICKÝ & Ján DZURDŽENÍK
Predvianočný čas plný benefičných akcií je tu. Jednou z tohtoročných bol aj benefičný koncert v konzervatóriu. Vedela o ňom len hŕstka pozvaných vyvolených, išlo o maličkú komornú akciu. Pôvodne mala byť akcia uskutočnená v radničnej sieni. "Neodpustený" poplatok za prenajaté priestory odradil organizátorov od pôvodného zámeru, uviesť vianočný benefičný koncert s väčším orchestrálnym telesom.
Celý hudobný program v koncertnej sále Košického konzervatória vyplnilo mladé sláčikové kvarteto Chaaron quartett. Na husle hrali Jozef Bikár (prvé) a Stanislav Joni (druhé). Violistom bol Peter Olejár, a na violončelo hral Barnabáš Hangonyi. Kvarteto vzniklo v jeseni 1999 s cieľom prezentácie mladšej hudobnej generácie a skladieb novodobých a súčasných skladateľov. Jeho zakladateľom je mladý violončelista Jaroslav Šarišský, zároveň organizátor tohto podujatia.
Cieľom akcie bolo pozbierať peniaze pre domov dôchodcov na Južnej triede - pre jeho 117 obyvateľov. Išlo o prvú akciu Rotaract clubu Košice. Prečo si vybrali práve domov dôchodcov? Na to nám odpovedala Ingrid Tomková, prezidentka clubu: "Po analýze nám vyšlo, že Domov dôchodcov najviac potrebuje pomôcť. Toto je jedna z prvých akcií, už sme im dali opraviť chladiarenské zariadenie. Tým však náš patronát nad spomenutým zariadením nekončí."
Na organizácii sa podieľalo viacero firiem. O estetickú a "chlebíčkovú" časť sa postarali študentky Hotelovej akadémie. Výber hudobného repertoáru bol podmienený možnosťami kvarteta a časovým priestorom pre naštudovanie. Na koncerte síce neodzneli klasické vianočné melódie, no napriek tomu sláčikové kvarteto C-dur J. Haydna - Vtáčie, Americké kvarteto A. Dvořáka, (z ktorého časť Lento zaznela vo filme Z. Svěřáka - Kolja) a finálne dva Dvořákové valčíky op.54 plnohodnotne poukázali na veľkoleposť štyroch sláčikových nástrojov a bez námahy upútali pozornosť poslucháčov. V konečnom dôsledku by sa určitá spojitosť týchto skladieb s vianočnou atmosférou dala nájsť v originalite, citlivej a skromnej vznešenosti hudby, ktorá odmieta komerčnosť, tuctovosť a primitívnu eufóriu. To sa dokonale zrkadlí v reálnom živote založenom na cite, ľudskosti a naplnenosti, ktorý by mohol vyjadriť našu humánnosť a spolupatričnosť s opustenými ľudmi cez tieto vianočné sviatky.
Azda jedinou "nevkusnosťou" boli reklamy nesymetricky vyvesené na organe v koncertnej sieni. Dalo sa nájsť aspoň sto lepších miest, kde by logá firiem vyseli.
Takýto večer si možno skôr zaslúžia samotní dôchodcovia, celé to vyzeralo honosnejšie ako vyzbieraná suma (cez 8000 korún). Ale sponzori všetko zatiahli a pre samotných starkých sa niečo podobné chystá v roku 2002. Želáme im teda čo najkrajšie Vianoce.
Autor: Tomáš Dymura
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
