Korzár logo Korzár

Permanentky bleskovo zmizli z povrchu zemského

Zvoní telefón. Znechutená predstavou na zajtrajšie dopoludnie v škole ho dvíham. Ozve sa: "No ahoj, čo takto stráviť večer v divadle? Príď pred

Štúdio S pred siedmou večer." Vtedy mi ťuklo, máme tu predsa Nezávislé divadlá a už III. ročník. Rok ubehol ako voda, a keď som v nedeľu prišla do divadla, uvedomila som si, že festík si minuloročný úspech naozaj obhajuje, a to nie akoby možno niektorí čakali - veľkou reklamou a propagáciou, ale úprimným záujmom okruhu verejnosti a ľudí, ktorí spolupracovali a zúčastňovali sa programu I. a II. ročníka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nepredstierané nadšenie prejavila najmä mladšia časť publika a v podstate ma ani neprekvapilo, keď som v pondelok a utorok behala so zaťatými zubami po Košiciach za nejakou voľnou permanentkou. A ony akoby zmizli z povrchu zemského... Dôkazom toho bola vysoká návštevnosť divadiel od nedele 25.11. do nedele 2.12.2001. Na rozdiel od minuloročného festivalu, podľa môjho názoru tiež veľmi kvalitného, tento rok už nevystupovali len Slováci a Česi, ale všetky krajiny vyšegrádskej 4-ky.

SkryťVypnúť reklamu

Večer 25.novembra som došla do divadla Štúdio a začalo sa v poradí druhé predstavenie - Nauki Manženskie od severných susedov. Bola som hodená do vody, tak ako ostatní, ktorí v poľštine nie sú doma. Ale po 15-tich minútach nejakým zázrakom som začala skoro všetkému rozumieť, no a zvyšok nebolo ťažké uhádnuť. Jedenásť manželských zápletiek a problémov predstavil pár - hysterická, ale vtipná žienka a jej muž ambiciózny ´abstinent´ a ´nefajčiar´. Na scéne sme takisto privítali uvádzačov, zabávačov - poľského jazzového speváka so svojím klavíristom a naopak. Otvorenie festivalu spáchala so svojimi spolupracovníkmi Ľuba Blaškovičová - riaditeľka FND a koordinátorka občianskeho združenia Staromestské divadlo o 14:00 uvedením prvej hry pre deti, tentoraz od západných bratov, zoskupenia Buchty a Loutky. To, ako jediné, vystúpilo na predstaveniach celkom dvakrát.

SkryťVypnúť reklamu

Pondelok sa niesol v znamení podpory mentálne postihnutých ľudí, ktorej ani dnes ešte stále nie je dosť. Tieto deti, mládež ale aj dospelí preukázali veľa húževnatosti, schopnosti pracovať, ale aj tvoriť. Dokázali to v dielku Mesto, do ktorého ich symbolicky jeho obyvatelia nechceli alebo báli sa prijať... no, nežilo by sa tu krajšie, keby sme si viac dôverovali?

Z Thálie sme sa presunuli do Štátneho divadla, kde sa predstavili opäť poľskí - katowickí umelci.

Originálnym spôsobom zobrazili a kritizovali aktuálnu situáciu a ťažkosti spoločnosti cez individuálne príbehy postáv. Scéna - farebné osvetlenie, piati herci, dialógy minimálne (to som si vydýchla), najdôležitejšiu rolu zohráva hudba, lepšie povedané minimálne zvuky (napr. kvapkanie vody alebo šušťanie papiera a iné...), ku ktorým sa herci pohybovo vyjadrovali. Predstavenie malo depresívny nádych plynúci z nenaplnenej túžby skutočne žiť a nebyť sám.

SkryťVypnúť reklamu

Každý večer bol organizovaný tak, aby diváci stihli pauzu (cigaretka, drink), presun (keď išlo o výstup v inej budove). Premyslené boli aj obsahy, témy predstavení, tak, aby sa diváci neunavili napríklad pozeraním troch tragédií za sebou... Po pochmúrnych poľských expresionistoch nasledoval úsmevný Příběh Človeka Alexeja (ZSSR), kde sa druhýkrát na javisku ukázali Buchty a Loutky (bábky, rekvizity a hlavne predstavivosť).

Musím sa vám priznať, viete ako som v pondelok netúžila trčať v škole (dúfam, že si to neprečíta žiadna moja profesorka), ale keď som uvidela prvé predstavenia, dokonca na vyučovaní som sa snažila chápať a pracovať, aby som sa večer spokojne nechala inšpirovať ďalšími výkonmi (rovnaký efekt mal na mňa aj druhý ročník). Divadlo istotne neovplyvní človeka len na nejakú kratučkú dobu, no v rôznych situáciách na ceste životom.

Nechcem využívať tento priestor na to, aby som presne vyhranila čo, kto, kde... Na to sú plagáty, letáky, programy, ale zároveň ani nikoho uraziť, takže zhrniem ďalšie hry: samotná organizátorka a herečka Ľuba s Petrom Raševom v Rómeovi a Júlii. Po 30 - tich rokoch, maďarskí tanečníci z L.A. Dance Company, ďalšie dni: napr. rožňavskí Actores (na feste už tretíkrát).

Kým Actores hrali ako skupina, aby zachytili všeobecný jav alebo fakt na sídlisku alebo v nejakej komunite, po nich nasledujúci Kroner a Geišberg (Kovbojka ako delo) vykresľujú (čo iné sa dalo čakať?...) psychiku svojich postáv jednotlivo, osobitne cez ich bratský vzťah. Príbeh mal dve paralelné línie bratia spolu pracovali (oni boli hlavní hrdinovia), písali príbeh, ktorý predurčoval divadelnú skutočnosť, koniec zápletky - smrť oboch (vzájomné zaškrtenie telefónnou šnúrou).

Košice prezentovali dve divadlá: Quido (soc. problémy, hľadanie zmyslu života v aktuálnych spoločenských podmienkach), potom ŠD Košice a OZ Metamorfózy s hrou prvýkrát tento rok uvádzanou na Slovensku: Roberto Zucco (masový vrah verzus pokrytecká spoločnosť) od Bernarda Marie Koltésa. Dráma zápasu jedinca vyčnievajúceho z davu svojimi bezprostrednými, nerozmyslenými, opodstatnene neopodstatnenými činmi proti zásadám vtedajšej society.

Bratislava vystupovala na dosky ku koncu týždňa. Divadlá Stoka, Gunagu, ale aj A.ha sprevádzajú festival od jeho vzniku, teda už s trojročnou tradíciou, a s čím ďalej tým väčším počtom fanúšikov. Tí, aby ich mohli pozorovať zblízka, uspokoja sa aj so sedením na schodíkoch. Prispievajú k dosiahnutiu dokonalosti stretnutí publika a javiska, spestrujú a rozširujú obzory svoje aj tie divákove v príjemnej symbióze hereckých výkonov, v ktorých sa divák nájde cez prirodzené pohnútky, myšlienky, závery.

Nezávislé divadlá si aj týmto festivalom vytvárajú vlastnú podobu, formu na základe skúseností, ktoré nie sú limitované nejakými presne určenými pravidlami obmedzených spoločností.

Herci majú možnosť sebarealizácie a vďaka ľuďom zodpovedným za založenie tohto typu divadla a vďaka finančnej podpore sponzorov, si svoju tvorivosť, veľmi často podanú na profesionálnej úrovni, nenechávajú pre seba. Postupný vývin a stupeň obsadenia hostí a návštevnosti festivalu dokazuje popularizáciu (stále pod hranicou komerčnosti). Ale musím vysloviť svoje obavy, po tom ako mi niekto povedal, že štát uvažuje o ďalšom znížení dotácií, príspevkov na kultúru aj budúcim rokom 2002.

Nie som veštica, a tak mne ako aj ostatným priaznivcom ostáva veriť, že na budúci rok, aj po tie ďalšie, budeme mať napríklad väčšiu chuť chodiť do školy obohatení o zážitky aj vďaka podobným podujatiam a stretnutiam s kvalitnými osobnosťami, vývojom "deformovanými" k lepšiemu a nebudeme mať chuť emigrovať, ba ostatné štáty (ako teraz Maďarsko a Poľsko) budú chodiť s radosťou navštevovať nás.

Autor: Ľuba Čurpeková

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. V podzemí sa skrýva poklad nezmenený už 182 rokov
  2. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  3. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  4. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  5. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  6. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  1. Štartuje prvý ročník Fjällräven Campfire Česko a Slovensko
  2. Katarína Brychtová: Každý nový začiatok je dobrý
  3. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska
  4. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  5. Najlepšia dovolenka s deťmi pri mori: Kam letieť z Košíc?
  6. Na koho myslíš, keď si pripínaš narcis?
  7. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu
  8. Na Marka oharka do jarka
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 57 237
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 20 067
  3. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 9 617
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 440
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 7 943
  6. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 5 138
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 4 894
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 4 126
  1. Tomáš Csicsó: Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus
  2. Ivan Čáni: Rudo, prácu treba aj dokončiť a nie iba načať!
  3. Peter Franek: Čo chcú Ficovi voliči.
  4. Eva Chmelíková: Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
  5. Ján Karas: Rovnosť, ktorá sa ešte nenarodila: Neviditeľné korene spravodlivosti na Medzinárodný deň Rómov
  6. Rastislav Šenkirik: SMER - pohlavné preukazy
  7. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu
  8. Ivan Mlynár: Riaditeľ SHMÚ nezabezpečil počasie podľa predstáv Tarabu, tak dostal padáka, alebo, keď lži smrdia aj z displeja počítača.
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 95 711
  2. Rado Surovka: Raši dostal padáka 79 961
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 490
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 811
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 198
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 831
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 163
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 748
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Tomáš Csicsó: Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus
  2. Ivan Čáni: Rudo, prácu treba aj dokončiť a nie iba načať!
  3. Peter Franek: Čo chcú Ficovi voliči.
  4. Eva Chmelíková: Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
  5. Ján Karas: Rovnosť, ktorá sa ešte nenarodila: Neviditeľné korene spravodlivosti na Medzinárodný deň Rómov
  6. Rastislav Šenkirik: SMER - pohlavné preukazy
  7. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu
  8. Ivan Mlynár: Riaditeľ SHMÚ nezabezpečil počasie podľa predstáv Tarabu, tak dostal padáka, alebo, keď lži smrdia aj z displeja počítača.
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 95 711
  2. Rado Surovka: Raši dostal padáka 79 961
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 490
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 811
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 198
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 831
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 163
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 748
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu