naozaj víťazne.
V druhom kole volieb do regionálnych samospráv ukoristila Mečiarova hnuťostrana plne do svojej držby štyri posty krajových šéfov - Trenčín, Žilina, Trnava, Prešov. (Koaličná výpomoc ďalších strán v Prešove a Trnave sa ex post už neráta, sú to "čistí" házedesáci, s legitimáciou matky strany.) A ďalšie dve kóty - Nitra, Bystrica - dobylo HZDS de facto pre seba tiež; Marčok a Belica sú síce bez straníckej príslušnosti. Tam, kde sú dnes, by sa však nikdy nevyšplhali bez rozhodujúcej politickej podpory HZDS.
Takže úspech HZDS, ktoré nielenže potvrdilo "papierovú formu", ale vo voľbách predsedov dosiahlo aj podstatne lepší výsledok, než aký si mohlo nárokovať z dlhodobých preferencií. Už polovica županských pozícií by bolo až dosť na 27-percentný priemer z výskumov; šesť je viac ako príliš. Málo na veci mení, že Prešov a Bystricu by bez výpomoci SDĽ "hnutiari" neurobili. Dá sa povedať, že sólovo, bez relevantnejšej cudzej pomoci, HZDS s prehľadom uhralo štyri kraje.
Súčasne však neprestáva platiť ani záver, ktorý sme si povedali už pri analýze prvého kola: Pre parlamentné voľby má skóre z tohto zápolenia mizivú výpovednú hodnotu. Menšiu, než ľubovoľný výskum verejnej mienky. Po prvé, z dôvodu obrovského skreslenia väčšinového systému, ktorým sa teraz volilo, po druhé kvôli nízkej účasti. A ďalej: HZDS toto druhé kolo síce pekne vyhralo, ak ale berieme voľby ako jeden celok, a rovnako tak ako celok aj pravicu vrátane SMK, tak v počte poslaneckých mandátov je HZDS regionálnym mocenským činiteľom až číslo 2.
Skoro pravdu má šéf kampane HZDS Baco, ktorý hlavnú zásluhu na výsledku pripísal Mečiarovi, resp. "úsiliu, ktoré vyvinul". Fakt je ten, že hnutiu sa podarilo mobilizovať predsedu, ktorý sa vykotúľal z Elektry a za posledný mesiac sa verejne vystavoval viac, než predtým celý rok. Skutočnú kampaň však Mečiar, podobne ako väčšina ďalších straníckych jedničiek, nerobil; všetko, čo "vyvinul", je, že sa nechal medializovať.
Ešteže do Košíc poslal miesto seba na míting Gašparoviča... Výsledok v KE je nesporne najväčšou senzáciou druhého kola; nie však samotné víťazstvo Bauera, ktoré sa dalo čakať, ale rozdiel hlasov. Engliš, líder z prvého kola, si ani nepípol, prehral skoro ústavnou väčšinou. Okrem narušenia hegemónie HZDS má košický rezultát aj určitý morálno-medzimetropolitný rozmer; po prvom kole bolo z Bratislavy husto počuť, že na Slovensku, mimo nich, už nikde "nevedia voliť". Nuž - až taká veda to zase nie je... Navyše je zrejmé, že podpora SMK síce poriadne natiahla dištanc medzi oboma rivalmi, samotný výsledok v KE však neovplyvnila. Engliš by prehral, aj keď odčítame celý zisk Rozálie Múdrej (cca 17 tisíc hlasov) z prvého kola.
Mimo Smeru, ktorý zbankrotoval už pred dvomi týždňami, je azda najväčším porazeným celých volieb vládna SDKÚ. Pokiaľ nad 28 poslaneckými mandátmi (celorepublikovo) nemajú kde hľadať "objektívne príčiny", túto sobotu sa na nich vskutku vylialo aj vedro smoly. Prehry v Bystrici a najmä v Prešove sú skutočne "mrzuté", ako povedal Dzurinda; manko 242 hlasov, resp. 0,12 percenta je pri stotisícovej účasti naozaj na šľaktrafenie. Kopčákov pád v Prešove je o to krutejší, že ide o vysokú stranícku šaržu, podpredsedu SDKÚ. A ešte navyše, v rámci zasadnutia prezídia strany si prišla v jeho prospech zakampaňovať do Prešova celá partajná generalita, na čele s premiérom.
K Prešovu i Bystrici sa patrí aj dopovedať, čo sme už naznačili vyššie: Na tesných prehrách nominantov SDKÚ sa trbliece vlastnoručná pečať koaličnej SDĽ - ide presne o tie dva regióny, kde by HZDS z vlastných síl nevystačilo. A toto už nie sú veru iba "opozičné" reči vedené v koalícii, ale masívny vklad SDĽ k zmene mocenských pomerov v krajine. Podpora ľavice pre HZDS v BB a PO sa celkom zásadne podpísala na republikovom vyznení volieb. Ako indikátor pre budúcnosť je táto skutočnosť omnoho výpovednejšia, než holá realita štyroch (resp. štyroch plus dva) regionálnych skalpov HZDS.
Paradoxne, najsmutnejšou kapitolou druhého kola je dramaticky vyššia voličská účasť v Nitre a Trnave (kde oproti kolu prvému ešte narástla), než inde (kde všade poklesla). Je tomu bohužiaľ tak: Etnická rivalita je ten jediný "správny" motív, ktorý dokázal masovo mobilizovať k urnám. Tentoraz najmä Slovákov, hoci i Maďari sa vypäli k "peknému výkonu".
Odhoďme všetky ilúzie - pokiaľ ide o politické obsahy, ešte aj dva-tri roky pred vstupom do EÚ sme stále ľudovou demokraciou karpatského typu. Kto to kedy v civilizovanej krajine videl, aby najväčším ťahákom k REGIONÁLNYM (akýmkoľvek) voľbám bola obava z víťazstva kandidáta inej etnickej príslušnosti??
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
