charakteristický rastom v strednej a východnej Európe. Okrem Poľska, recesia tento región nezasiahne," tvrdia analytici rakúskej Raiffeisen Zentralbank (RZB).
"Budeme svedkami reálneho rastu v regióne už tretí rok v poradí," tvrdí hlavný analytik RZB Peter Brezinschek. Ekonomický vývoj v regióne nebude zasiahnutý ani možným defaultom (neschopnosťou splácať svoje záväzky) Argentíny.
Podľa Brezinscheka bude ekonomický rast Slovenska poháňaný, podobne ako v Českej republike, domácim dopytom, a to hlavne spotrebou domácností a kapitálovými investíciami. Spomalenie uvoľnenia regulovaných cien, spôsobí v januári prudký pokles inflácie, čo povedie k nárastu reálnej mzdy a tým aj spotreby domácností. Rast hrubého domáceho produktu Slovenska by mohol dosiahnuť až 3,8 percenta, tvrdí.
Podľa rakúskych analytikov voľby na jeseň budúceho roka, by mohli negatívne ovplyvniť integračné snahy Slovenska. "Zdá sa však, že politické reformy prišli už tak ďaleko, kde by už mali byť nezvratné," tvrdí Brezinschek. Príjmy z privatizácie by mali pokryť deficit bežného účtu, ale z dlhodobejšieho hľadiska je tento deficit stále zdrojom nerovnováhy.
Česká ekonomika je a bude poháňaná, silným prílevom zahraničných investícií a spotrebou domácností. Vysoký prílev investícií však na druhej strane bude aj v budúcom roku vyvíjať tlak na zhodnocovanie českej koruny. Maďarský hrubý domáci produkt, aj napriek tomu, že krajina je silne naviazaná na Nemecko, by mal pokračovať v raste hlavne vďaka domácej spotrebe.
Jedine Poľsku hrozí podľa Brezinscheka v budúcom roku pokles hrubého domáceho produktu. Väčšina poľského exportu smeruje na trhy Európskej únie, ktorá teraz dováža v dôsledku globálneho spomalenia menej. Situácia by sa mala zlepšiť až v druhej polovici 2002, čo spôsobí, že poľská ekonomika sa oslabí v budúcom roku o jedno percento.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
