parlamentu, ktorých Vianoce-Nevianoce, mnohokrát nič neťahá do parlamentnej siene. I keď je to ich hlavná činnnosť. Alebo aspoň mala by byť a nie iba akási pridružená výroba za slušné vreckové. Možnože sa mnohí báli, aby sa nepošmykli na kĺzkych cestách vedúcich do volebných miestností. Tým mladším "vytreli kocúra" geriatrické ročníky, ktorí sa neboja o svoje kosti ak ide o záchranu hnuťovskej cti. No hlavne, že nám chutí jesť a sme všetci zdraví i keď nevieme, či po každej stránke.
Zdravý je chvalabohu aj premiér Dzurinda, ktorého oddiagnostikoval po fyzickej i psychickej stránke jeho vicepremiér Ivan Mikloš. K tomuto úsudku ho doviedlo jeho "vlastné pozorovanie" premiéra, ako to prezentoval na Hodine otázok v parlamente, kde premiéra zastupoval. Na schopnosť vykonávať funkciu predsedu vlády z pohľadu zdravotného bol nanajvýš zvedavý Roman Hofbauer z HZDS. Ten zrejme na staré kolená má nového koníčka - zbierku lekárskych správ, v ktorej iste na dôstojnom mieste trónia lekárske správy o zdravotnom stave svojho straníckeho šéfa. Ako nakoniec vyšlo najavo, Hofbauer vraj postavil svoju otázku na skutočnosti, že Dzurindove vystúpenia v Bruseli a Štrasburgu nedokumentovali "jeho dobrú psychickú a fyzickú kondíciu", pretože rozprával "hlúposti, že HZDS disponuje parametrami nacionalizmu a šovinizmu". Hneď aj vysvetlil, že najväčšími nacionalistami sú občania USA, Francúzska a Nemecka, čo sa u nich nazýva patriotizmus. Jedným dychom potom dodal, že HZDS nie je nacionalistické ani šovinistické, a že takéto prívlastky má hľadať v SMK. A Hofbauer potom vyvrátil oči a pozrel sa na žiariacu gloriolu nad vlastnou hlavou...
Na ňu by (to ako gloriolu) sa mal nakoniec pozrieť aj sám premiér, či ju teraz pred sviatkami netreba vysidolovať. Podobne ako aj protikorupčný program, ktorým sa tak rád oháňa. Pretože kým išlo o iných - rozumej nie z jeho okolia a okolia vlastnej a spriaznených strán - padali vždy veľmi tvrdé slová. No a potom prišiel Kinčeš a jeho niekoľkomiliónový bytík v centre Bratislavy a teraz jeho vlastný brat. Volá sa Miroslav a podobne ako jeho slávnejší brat sa upísal železnici. Tá jeho oddanosť sa ocenila najprv riaditeľským kreslom jednej z divízií a v súčasnosti v podobe trojmiliónového bytíku taktiež v Bratislave. Aby sa tejto transakcii dal oficiálny punc, zaevidovali ju ako "sociálny program" v rámci ŽSR. No aspoň niečo, tak správne po socialisticky, keď už ŽSR patrí medzi najväčších dlžníkov poisťovní a cestovanie v jej lone patrí medzi nočnú moru cestujúcich.
Kto si myslel, že príbehom o anakonde sa skončil seriál o dobrodružstvách v Brazílii, vydýchol si predčasne. Reči o neopakovateľnej dovolenke nášho pána prezidenta nabrali totiž druhý dych. Skromnosťou jemu vlastnou sa teraz uprostred zimy priznal k tomu, že anakonda, mravčiar, potápajúca sa loď a nakoniec aj všetky Mayovky sú hobeles k tomu, čo teraz prezradí: Na ceste k nemenovanému náčelníkovi ho zajali Indiáni a hrozilo mu veľké nebezpečie! Dokonca mali palice! "Dá sa s tým biť, zabiť a, samozrejme, aj pichať", dodal k hrozným zážitkom prezident. Iný pohľad na situáciu majú však jeho traja slovenskí bodygardi (plus štyria brazílski), ktorí ho na ceste sprevádzali. Jeden z nich videl situáciu takto: "My sme mali zbrane, oni palice. Porovnajte si, kto vyhrá". Čo sa týka zajatia, odporúčal sa na to opýtať prezidenta, čo vidí pod pojmom zajatie. Ale vraj týchto príbehov je ešte viac. Prezidentská kancelária má teraz plné ruky a uší práce. Telefóny drnčia, kopia sa SMS-ky, faxy, listy a žiadosti. Hollywood je hore nohami, preto scénaristi sa chcú húfne pozrieť na Slovensko a osobne hovoriť so slovenským prezidentom. To, čo on zažil, predčia aj ich najsmelešie oscarovské myšlienky. Slovensko sa tak na čele s prezidentom konečne stane váženým pupkom sveta.
P.S. V kuloároch sa hovorí o tom, že Trenčín-mesto módy bude mať aj ďalší prívlastok...
Keby hlúposť kvitla
"Boli sme v zajatí, lebo sme nevedeli prečo a začo".
prezident Rudolf Schuster o doteraz zatajovanej skutočnosti, že ho na dovolenk v Brazílii zajali Indiáni
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
