vládne ošiaľ. Bodaj by nie. Na svedomí to má nielen vychytená Sparta Praha v Lige majstrov, ale darí sa aj na pohľad nenápadnému Libercu. V Slovane už dávnejšie proklamujú ideu hrať pravidelne Pohár UEFA a tento prienik medzi elitnejšiu spoločnosť im vychádza hlavne v tomto ročníku. Celok spod Ještěda je šťukou v prestížnom rybníku, dostal sa do osemfinále, kde jeho súperom bude Lyon. Teraz sú na rane Francúzi a určite sa veľmi z toho netešia, lebo dobre vedia, že pomerne málo známi Liberčania vyradili predtým španielsky tandem Vigo Mallorca. Hlavne odvetné domáce duely sú silnou zbraňou tohto celku a zástupcovia z Pyrenejského polostrova sa o tom na vlastnej koži presvedčili. Dušu slovenského fanúšika čiastočne hladká aspoň fakt, že o ťaženie spomínaného mužstva sa pričiňujú nielen českí hráči, ale i naši legionári. Na východe najviac rezonuje meno Vladimír Kožucha (na fotografiách). Ten totiž odohral vo farbách Tatrana Prešov štyri superligové ročníky, kde zanechal hlboké stopy počas svojho účinkovania. Hoci je to už dva roky, čo zamieril do zahraničia, nezabuchol za sebou dvere na východ. Naopak. Keďže Liberec hral cez víkend na halovom turnaji SFZ a Šport Progresssu , bola nádej, že sa tam prezentujú i on. Lenže áčko dostalo voľno, chlapci dovolenkujú do 2. januára a preto sme Vlada zastihli v Malackách v rodinnom kruhu. Nešiel nikam do letoviska, uprednostnil spoločnosť tých, ktorí sú jeho srdcu najbližší.

Kožuch bez vyzvania začal spomínať na obdobie, ktoré strávil vo svojej kariére v Šariši. Pripomenul, že z terajšieho kádra sa pozná najlepšie s Marekom Semanom, ostatní súčasní futbalisti vtedy účinkovali buď v rezerve Tatrana alebo prišli postupne z iných tímov. "Sledujem dianie v Prešove, veď mám blízky vzťah ku klubu, hráčom, fanúšikom. Mrzí ma, ako to teraz vyzerá... Veď predtým sme hrali v popredí pelotónu, teraz to vyzerá skôr na problémy so záchranou." O tom, čo sa deje v zeleno-bielych farbách, má prehľad aj prostredníctvom častých kontaktov s kamarátom Stanom Gregom, ktorého zvykne tiež navštevovať. Je to veľký fanúšik futbalu a tak sa dali dokopy. I teraz sa medzi sviatkami Kožuch chystá na výjazd do tohto mesta, určite sa zvíta nielen s Gregom, ale i s Rasťom Ďorďom. Ten, ako je známe, pred časom musel opustiť súpisku po konflikte s trénermi. Vyčistil mu Vlado za to žalúdok? "Boli tam i iné dôvody, hovorili sme o tom telefonicky..." Pravidelne meria cestu na východ vtedy, keď má dovolenku, dva razy do roka si na to nájde čas. Sympatické od neho, len čo je pravda. Vôbec, tento hrotový hráč vie, čo je slušnosť. Aj preto sa vždy vrelo zvíta i s trénerom Antonom Jánošom, lebo práve on ho dotiahol do Prešova. "Zakaždým, keď sa stretneme, o všeličom sa pustíme do reči."

Predtým, než nabral smer Liberec, naznačil, že ho teší možnosť uplatniť sa v klube, ktorý má pohárové ambície. "Hoci ide "len" o český klub, je pre mňa dobré, že má mimoriadne vysoké méty. Mieri zakaždým na špicu pelotónu a na účasť v Pohári UEFA. To mi už pri odchode imponovalo." Pravdaže, medzi slovenskou a českou ligou je rozdiel ako medzi letom a zimou. Kým u nás bol lídrom a jednou z opôr Tatrana, v Slovane si musel zvykať na to, že ako legionár nemá nárok na slabšie chvíľky. "Hrať môžu iba traja zahraniční jednotlivci a zakaždým treba dokazovať, že si miesto v zostave zaslúžim. Musím dať okoliu najavo, že na to mám, aby som nastúpil a som lepší než domáci. Mňa aj ďalších legionárov slovom berú inak, pozerajú sa na nás kritickejšími očami." Nikdy však neľutoval, že sa dal na tento boj, v ktorom konkurencia neberie na nič ohľad. Nikdy nechcel cúvnuť a je rád, že sa zviditeľnil. "Dostal som i ponuky z iných klubov. Nielen v Česku, ale, aj v ďalších krajinách." Kontrakt mu vyprší v lete budúceho roka a teraz je predčasné hovoriť o tom, čo bude potom. Sám naznačil, že všetko bude závisieť od toho, aký postoj zaujme tréner a aké výkony bude odvádzať v jarnej odvete. Nechce zdupkať predčasne, hoci v lete bol i na skúške v gréckom celku Škoda Xanthi.

Na začiatku ročníka to nebolo preňho ružové, lebo v mužstve figurovali piati legionári. V každom zápase teda pre dvoch zostal čierny Peter a to nebolo príjemné. Baffour z Ghany, Hodúr, Michalík, Kožuch a Valachovič zo Slovenska sa bili o tri miestenky. Po odchode Michalíka do Sparty sa mu začalo ľahšie dýchať a okrem toho "napätú" situáciu zmiernilo i dlhodobé zranenie Valachoviča. "Aj tréner to mal jednoduchšie pri skladaní zostavy, lebo dovtedy sme sa točili ako na kolotoči. Raz išiel na pľac jeden, potom druhý, podľa toho, kto viac vyhovoval vzhľadom na taktiku a silu súpera." Pre zaujímavosť, po príchode pod Ještěd Kožuch zapadol do medzinárodnej spoločnosti, ktorú tvorili Michalík s Klagom i Liuni. I z toho pramenili štarty v pozícii striedajúceho či striedaného hráča.

Navyše oproti systému hry v Prešove si musel zvykať na odlišnosti, nedostal sa na svoj obľúbený post vysunutého zakončovateľa. "Nehrám klasického útočníka, ale skôr záložníka. V Tatrane som mal dosť voľnosti, teraz hrám viac zozadu. Robím na ostatných dvoch útočníkov. Je to čierna robota, ktorú však treba zvládnuť. Pravdaže, radšej by som bol viac na očiach - ale keď sa darí, človek to pretrpí. Určite som však viac vystavený fyzickému kontaktu a kondičnej previerke."

V histórii libereckého klubu táto jeseň bola najvydarenejšia. Mužstvo je na štvrtej priečke v lige a hlavne ťaženie v Pohári UEFA stojí za povšimnutie. Je príjemné byť v takej partii, ktorej to ide. "Možno sme to ani nečakali. Každý predpokladal, že dostaneme atraktívneho súpera v prvom kole... Žreb nám prisúdil po sebe Španielov a zvládli sme ich. To je naozaj pekné." Na otázku, ktorý zápas má najviac zafixovaný v pamäti a na ktorý nezabudne do konca života, Kožuch s úsmevom riekol: "Verím, že taký ma ešte len čaká. Určite však svoju hodnotu mal duel s Celtou Vigo, keď sme na pôde súpera prehrali 1:3, ale doma sme vyhrali 3:0 a postúpili sme ďalej." Vlado v pohárových dueloch vyšiel naprázdno, takže preto ešte len čaká na svoje svetlé strelecké okamihy. Právom sa hovorí, že s jedlom rastie chuť a v Slovane je to markantné. "Stále chcú hrať v pohári a keďže počet zástupcov sa zúžil, naháňame také umiestnenie, aby sme v "uefe" zostali. Predtým prvých šesť celkov malo štart zabezpečený, bolo to jednoduchšie." Možno u nás by tréneri, funkcionári i hráči boli potešení, keby im osud určil v osemfinále Olympique Lyon, no v Liberci je zaujímavá mienka. "Mohol to byť i zvučnejší rival, ale domnievam sa, že si môžeme naňho trúfnuť. Nejaké skúsenosti s francúzskym futbalom máme, hrali sme tam prípravné duely a to nás vedie k optimizmu. Okrem toho ja to vnímam i tak, že ak nastúpim v osemfinále a predvediem sa v dobrom svetle, môžu sa mi pootvoriť dvere ďalej do sveta." V klube sa netaja ďalšou ctižiadosťou i na jar, hodlajú ešte súpisku skvalitniť a pokračovať v tom, čo načali v "prvom polčase" ročníka.

Všetko je krajšie, ak je športovec zdravý. To i jeho prípad. Dosiaľ sa Kožuch vyhol dlhodobejšej maródke, drobnejšie odreniny si vyliečil maximálne za pár dní. V českom futbale si vlastne stále hľadá svoj vlastný smer. "Nie je to tu o kombinácii, ale skôr o bojovnosti. Väčšina tímov preferuje silovejšiu stránku, no sú i technické celky. Najviac sa teším vždy na zápasy so Spartou či Slaviou, to sú silné motivačné prvky. Každý sa proti nim hodlá vytiahnuť. Proti pražským S sa hrá dobre i preto, lebo málokedy sa očakáva víťazstvo nad Pražanmi, atmosféra pred zápasom je preto uvoľnenejšia. Mne sa osobne veľmi darí proti Slavii, jej štýl mi sedí. Na Spartu zase rád spomínam preto, lebo práve v dueli s týmto favoritom som dal vôbec prvý gól v českej lige. Horšie sú derby s Jabloncom. Medzi nami je vzdialenosť pár kilometrov, stále príde nie menej ako osemtisíc divákov a to je skvelá kulisa. Je to niečo podobné ako derby Prešov Košice, lenže tomto prípade je to ešte viac vyhecované, na ihrisku vládne až nevraživosť, hrá sa nesmierne tvrdo." V českej súťaži pribúda Slovákov, no futbalisti to vnímajú profesionálne. Pred zápasom či po ňom si priateľsky pokecajú, ale na trávniku lietajú i iskry. "Každý bojuje o svoj chlebík." V. Kožuch poznamenal, že traduje sa nasadzovanie obrancov na jednotlivé typy útočníkov. "Osobkára som ešte nedostal, ale pri štandardných situáciách zakaždým vnímam, že mi niekto dýcha na chrbát. Od začiatku až do konca. Už niekedy vopred viem, kto ma dostane na starosť."

Na zázemie a vôbec vzťahy v klube nedá bývalý prešovský futbalista dopustiť. Prezradil, že nemal ani jeden nieže konflikt, ale ani náznak nedorozumenia. S nikým, ani s trénerom Ladislavom Škorpilom či jeho asistentmi. Na margo lodivoda V. Kožuch riekol: "Nie nadarmo bol jedným z horúcich kandidátov na post českého reprezentačného kormidelníka. Je to uznávaný odborník a skvelý stratég i taktik. Vážim si jeho prednosti, schopnosti komunikovať a vychádzať so zverencami." A pokiaľ ide o vnímanie tvrdej futbalovej reality, bývalý útočník Tatrana úprimne dodal: "Všetko záleží na mne, aby som bol stále lepší než český kolega. Tlak je zrejmý, ale s tým treba rátať. Aj inde je to tak, že radšej tréneri uprednostnia domácich než cudzích, ak sú približne na rovnakej výkonnostnej úrovni. Okrem toho barometrom toho, či som úspešný alebo nie, je fanúšik. Ten dá vždy jasne najavo, či bol spokojný alebo sklamaný."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.