prekračuje povolené limity. Vyplýva to zo štúdie sledujúcej stav životného prostredia povodia Slanej, ktorú spracovali odborníci zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, regionálne centrum Spišská Nová Ves.

V štúdii sa zamerali jednak na znečistenie riečnych sedimentov, ale aj povrchových a podzemných vôd. Najkvalitnejšiu vodu má Hnilec a pramenný úsek Slanej. Jej voda je však už v úseku od Vyšnej Slanej po Rožňavu zaradená do tretej triedy kvality a jej južnejšie prítoky ako Rimava a Turiec do štvrtej. Kontaminácia sedimentov železom, mangánom, kobaltom, meďou, arzénom, bizmutom, či ortuťou je výrazná v hornej časti toku a korešponduje s výskytom rudných ložísk a intenzívnou banskou činnosťou teraz i v minulosti. Napríklad v okolí banského závodu Siderit v Nižnej Slanej sa zistilo zvýšené znečistenie zrážkových vôd (snehu) síranmi, arzénom, železom a mangánom.

Zdrojom najväčšieho znečistenia povrchových i podzemných vôd sú však zatopené bane a žilné štruktúry, z ktorých sa kovy vo zvýšenej miere vyplavujú. Intenzívna poľnohospodárska činnosť sa zasa prejavuje nadmernou prítomnosťou dusitanov vo vode, najmä na južnom toku Slanej a jej prítokoch.

Ako zo štúdie vyplýva najpostihnutejšou lokalitou je sever Rožňavy a časť obce Čučma. V Rožňavskom potoku prekročil výskyt kovov až stonásobne hygienickú normu. Ide predovšetkým o antimón a arzén, ale i ďalšie kovy, ktoré sa nachádzajú taktiež v podzemnej vode a ohrozujú predovšetkým majiteľov individuálnych vodovodov. Dlhodobý výskyt kovov vo vode škodí zdraviu a môže byť spúšťačom rôznych vážnych ochorení.