kondolovanie...Odpaľovacia rampa, ako sa zvykne nazývať stolička pre kormidelníka, je však naďalej lákavá. Tá, ktorá sa týka reprezentačnej sféry, ešte dvojnásobne. Na sklonku uplynulého týždňa po peripetiách a kotrmelcoch, ktoré urobili generáli SFZ, sme konečne spoznali lodivodov v áčku i dvadsaťjednotke. Východniarom iste urobilo dobre, že dôvera sa ušla aj Mikulášovi Komanickému (na fotografii), ktorý dostal na starosť mladší národný tím.

Takže poďme najprv k vašim pocitom. Boli iba príjemné, alebo aj pochybovačné?

"Prekvapilo ma to. Aj preto, lebo my, z Prešova, sme to mali vždy ďaleko do "nároďáku" ako hráči, nieto ešte tréneri. A moja vízia? Ťažko byť prorokom v našom športe, špeciálne vo futbale."

Predtým podobná ponuka nebola, teraz sa naskytla, možno aj nečakane ako blesk z modrého neba. Váš kolega v prvom mužstve Ladislav Jurkemik povedal, že túto šancu považoval za životnú, možno poslednú, a nechcel ju prepásť. Ako ste to vnímali vy?

"Určite rovnako, lebo život ide dopredu, vyrastajú noví kormidelníci. Preto sa takéto výzvy ťažko odmietajú, zahadzujú do autu. Aj z dôvodu, že ak neskôr človek by chcel ašpirovať na tento post, povedali by mu: raz si ho už mohol mať a obrátil si sa chrbtom. Tak sa treba na to pozerať. Negatívna reakcia by bola koniec koncov hazardom. Zbytočným, nepremysleným."

Viete priblížiť, ako sa vaše meno dostávalo do užšieho okruhu?

"Mne je o tom zložité hovoriť. Je však pravda, že prvý raz ma vedenie kontaktovalo asi pred tromi týždňami, keď zo širšieho okruhu adeptov vybrali pre Slovensko 21 Jurkemika a mňa. Ja som potom ani v médiách nevystupoval. Nechal som to na osud, čo život prinesie. O tom, že som s mojím vymenovaním nerátal, svedčí i to, že oficiálnej tlačovke v Bratislave som bol oblečený športovo. Bol som totiž na liečebno-regeneračnom pobyte s mužstvom v Dudinciach. Ak mám byť úprimný, sám sebe som dával desať-pätnásťpercentnú nádej."

Kedy ste sa dozvedeli, že ste pevne priviazaný k lanu SFZ?

"Vo štvrtok večer."

Tiež o pol deviatej večer ako Jurkemik?

" Laco mal vypnutý mobil, mne to oznámili o dve hodiny skôr. Pred zasadnutím výkonného výboru mi členovia vedenia zväzu brnkli a overovali si, či by som to zobral, ak by takáto alternatíva vyšla."

Skákali ste od nadšenia po strop?

"Mám po päťdesiatke a v tomto veku by už mal byť každý rozumný, bral som to normálne, s nadhľadom. V duchu som aj sám so sebou polemizoval, lebo po pol roku odísť z Ružomberka, kde mi vytvárali dobré podmienky, ma hamovalo v rozhodnutí. Mal som obavy, ako to funkcionári MŠK SCP prijmú. Seriózne sme sa však dohodli."

Kedy sa oficiálne opustíte do roboty?

"Predbežne som tom už hovoril s činovníkmi zväzu, čaká ma ďalšie stretnutie zajtra v Bratislave, tam sa to upresní. Pokiaľ ide o realizačný tím, nič nechcem šiť horúcou ihlou. Nejaké mená spolupracovníkov už padli. Návrhy sú, len ich treba nechať uležať si v hlave. Do polovice januára všetky miesta budú obsadené, vo februári ideme na prvý turnaj."

Budú ostatní odborníci v realizačnom tíme určení na základe vašich predstáv, či sa spoliehate na kompromisné riešenie?

"Mám plnú moc vybrať si spolupracovníkov, ale, samozrejme, je dôležité prihliadať na to, že vrchnosť na zväze má predstavy aj konkrétne tipy. Musí totiž ísť i o kandidátov, ktorí sú poruke, z Bratislavy. To ale neznamená, že všetci okolo mňa budú z hlavného mesta."

Keby ste sa však mali riadiť iba srdcom, radšej by ste siahli po krajanovi?

"Trochu som už koketoval s podobnými myšlienkami, ale ešte nechcem ísť s farbou von, nechám si to pre seba."

Je pravda, že bol i taký návrh, aby ste robili asistenta Jurkemikovi?

"Pokiaľ viem, tak nie. Keby Laco dostal dvadsaťjednotku, ja by som zostal v Ružomberku."

Dokázali ste vycepovať málo známych mladíkov v Tatrane, kde jemne povedané v neštandardných podmienkach sa zrodili kvalitné výkony. Myslíte si, že pri hlasovaní najviac zavážilo práve to?

"Čo som počul, brali sa do úvahy viaceré skutočnosti. Napríklad môj postup s Nitrou, kde bolo mladé mužstvo, vlastne s dorastencami sme sa dostali do ligy. Potom prišla éra práce s omladinou v Prešove."

Ešte je len pár dní známe vaše vymenovanie, aké budú prvé kroky?

"Múdrejší budem po rokovaniach tento týždeň. Úvodné kontakty so zverencami sa uskutočnia začiatkom februára v asociačnom termíne pred odchodom do Portugalska. Nechceme totiž narúšať prípravu hráčov v kluboch."

Čo vás zaujalo na činnosti predchodcov a čím chcete obohatiť účinkovanie SR 21?

"Generácia pod vedením Dušana Radolského sa dostala na európsky šampionát a hrala na olympiáde. Tento rok keby sa podarilo postúpiť kolektívu Stanislava Grigu, bol by vrcholom "iba" šampionát starého kontinentu. Teraz je však motivácia pre mňa i aktérov, že sa môžeme dostať znovu až na olympijské hry v nastávajúcom cykle a napodobniť tak kolektív trénera Radolského."

Máte zmapovaných futbalistov, prichádza do úvahy kvalitný ročník?

"Uvidíme. Narýchlo som si prebehol súpisky a našiel som 20-22 chlapcov, ktorí zväčša pravidelne účinkujú v superlige a z tohto kapitálu sa dá zložiť kvalitné mužstvo."

Práca v repre si vyžaduje aj odlišnosti, bonusy oproti klubovému zástoju. Ako sa pozeráte na túto skutočnosť?

"Prirodzene, je to iné, tréner je skôr koučom, pedagogicko-psychologickým poradcom. Zhováral som sa na túto tému s Dušanom Radolským, Milanom Lešickým či Stanom Grigom a určité poznatky už mám."

Zvládnete skrotiť aj prípadné prejavy primadonstva či akcelerovanie prílišného sebavedomia?

"Keď si chlapci neuvedomia, že je to pre nich výhodný odrazový mostík do budúcnosti, prípadne zahraničia, tak skončia v zabudnutí. Veď aj z partie, ktorá bola na olympiáde v Austrálii, sa iba niektorí dostali von. Ostatní by sa mali zamyslieť nad sebou, v čom to je, že zostali doma... Viem aj o tom, že predtým akonáhle jednotlivci dostali zaujímavé zmluvy a mali svojich manažérov, ich výkony poklesli."

Je naozaj nelogické myslieť si, že pri nominácii tréner môže okato a dlhodobo presadzovať svoje "kone" na úkor kvality. Predsa len: ak budú dvaja adepti na jeden post približne rovnako nadaní, prihliadnete na to, ak jeden z nich bude trebárs z toho regiónu?

"Vie sa veľmi dobre, že som mal problémy v Prešove s niektorými rodičmi, ak som nepostavil ich synov. Žijem z výkonov hráčov a výsledkov. Bude jedno, či je to brat alebo východniar, keď nebude mať hráč na to, nedostane možnosť. Ja tiež nehodlám totiž pohorieť."

Zvážili ste riziko, že neraz reprezentační lodivodi po tom, čo skončia, ťažko sa dostávajú do klubov?

" Nikde nie je napísané, že musím po tom, čo si odrobím svoje pri dvadsaťjednotke, pokračovať v trénerskej činnosti u nás..."

Takže aj vy sa môžete katapultovať do cudziny?

"O tom sa nedá teraz hovoriť, nie som jasnovidec. Možno sa upnem na funkcionársku robotu, hoci mňa láka viac byť priamo na ihrisku. Možnosti sú rôzne, no ako vravím, keď niekto chce pána Boha rozosmiať, nech si robí dlhodobé plány. Neviem, čo bude zajtra, nieto o pár rokov."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.