ľudskom živote je tridsiatka ešte niekde pred polcestou, štyridsiatnik je v podstate človekom na vrchole síl. Tridsiatnik v športe, no... Ešte v šachu to celkom ujde, mladí veľmi nemajú nárok. Ale v iných športoch, kolektívnych, v loptových hrách to už je ťažšie. Jeden medzi mladými sa ešte stratí, celý kolektív však nie. A keď predčí mladšie generácie, je to minimálne pozoruhodné. "Veteráni" zabodovali aj v Prahe v drese NK Prometal Šaca. Veľký Laci, malý Laci, teda Ivanecký a Bertko, plus Štefan Forrai. Stará garda nehrdzavie, predviedla to aj v Prahe, kde postavila do pozoru celé ekipy mladých. O Poslednom smeči sa sa podrobnejšie pozhovárali s Ladislavom Bertkom (na snímke vpravo).

*****

Čakali ste účasť vo finále?

"Nečakali, ale predtým som hovoril, že keď tam ideme, tak ideme vyhrať. Ale vážne, že to pôjde tak ľahko, až do finále, to som zas nepredpokladal."

Vôbec, v Prahe boli aj nejaké dozvuky nedávnych ME, kde sa vo finále stretávali Česi a Slováci?

"Každý chcel rozprávať o tom, čo a ako, prečo vo finále naši prehrávali ľahko, prečo nekládli odpor... Práve v Prahe mali mladí z českej reprezentácie potvrdiť to, ako obstáli na ME, ale nepodarilo sa im to, tak, ako sa to predtým nepodarilo ani nám, alebo iným hráčom v minulosti, ktorí vyhrali MS či ME a v Prahe jednoducho vyhoreli."

Spomínali ste mladých z českej reprezentácie. Vy zo Šace ste boli ako v tej českej rozprávke Traja veteráni, nepripadali ste si tak?

"Náš vekový priemer bol 37 rokov. Je len smutné, že sme sa dostali do finále a predvádzali jeden z najlepších nohejbalov, aký sa tam hral. Celá trojka sme zaatiahli tak, ako keď sme hrávali niekedy, veď dostať sa do finále Posledného smeča cez reprezentáciu Slovenska i Českej republiky, cez Ungermanna, s ktorým sme potom hrali vo finále, nebolo ľahké a svedčí to o tom, že sme boli pripravení. Každý predviedol výborný výkon. Fantasticky hral najmä Laco Ivanecký, hral skvelem klobúk dole. A Pišta Forrai ukázal, že by ešte mal hrať za reprezentáciu, že tam má svoje miesto."

Finále sa už nedalo vyhrať? Alebo sa ungermannovci poučili z prvej prehry?

"Finále sme mali rozohraté veľmi dobre, vyhrali sme prvý set. Potom sme však poľavili, súper to využil, vyhrával vysoko, druhý set sme teda už len dohrávali. V treťom sete sme viedli 3:0, potom 4:2, potom nastal obrat. Išlo i o kritické lopty, ktoré rozhodcovia neprisudzovali nám, ale na to sa nesťažujem. Súper viedol 5:4, 7:4, potom to už kontroloval, veril si, nám už aj dochádzali sily."

Ungermann hrával nie tak dávno za Šacu. Zaspomínal?

"Pravdaže. Stále sme boli spolu, sedával pri nás. Je to dobrý chlapec, výborný nohejbalista. A keď sme prehrali s ním, tak nás to nemrzelo až tak, ako keby sme prehrali s niekým iným."

Čo vy a NK Prometal Šaca? V Trnave by mal byť v závere roka ešte jeden turnaj...

"Ja už v Šaci končím....

???

"Áno, boli to moje posledné zápasy v jej drese."

Čo ďalej?

"Kde a čo budem robiť v budúcom roku, to ešte neviem... Ani neviem, či budem pri nohejbale."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.