každý extraligista sa o tom už niekoľkokrát presvedčil. Tu sa nedá cifrovať s pukom a dlhšie rozmýšľať. Akcia strieda akciu, hráči sa častejšie zrážajú, sú oveľa viac v telesných kontaktoch. Kto si to zo súperov neuvedomí, popáli sa. Pravdaže, hostitelia sú na to navyknutí a práve preto dostali do úzkych už nie jedného papierového favorita. Popradčania sa však na nedeľňajší duel pripravili umne. Zvláštnosťou však bolo prostredné dejstvo, v ktorom síce padli štyri góly, ale Michal Segľa (na fotografii v bielom) sa domnieval, že všetky boli pomerne zvláštne.

"Naše prvé dva zásahy boli naozaj ľahké, ale pomerne ľahké sme aj inkasovali, takže to bolo pred poslednou časťou stále otvorené. Niektoré šance sa skončili však napodiv bez efektu," rozhovoril sa podtatranský obranca. Predtým , keď sa tu predstavili Košice, sa zrodil "divoký" scenár, keď po štyridsiatich minútach viedli východniari 4:2, a nakoniec predsa sklonili hlavy. Policajti však zopakovanie tohto priebehu neumožnili. Boli totiž pozornejší a hlavne sústredenejší. "Keď hráme v cudzom prostredí, prízvukujeme si, že musíme hrať obozretnejšie, zo zabezpečenej obrany. Dávame si pozor viac na hru dozadu aj na úkor útočnej aktivity. Keď chceme bodovať, nesmieme si dovoliť luxus v podobne zbytočných zakopnutí. V druhej tretine sme sa chybičkám nevyhli a stálo nás to stratu náskoku." Mimochodom, Košičanom dva razy vytrel kocúra martinský bek Schneider, ktorý sa veľkou mierou pričinil o zvrat, naposledy sa raz presadil aj proti Popradčanom. Zrejme to proti našim zástupcom vie.

Kuriózna situácia nastala v 52. minúte (práve po zásahu Schneidera), keď odkorčuľoval na striedačku brankár Šimonovič, zvyčajná opora ŠKP. Po vyše pol minúte sa však vrátil do svätyne svojho tímu. "Zrejme tak konal v návale emócií, ale keď tie vyfučali, po krátkom rozjímaní bol schopný pokračovať. Čo sa mu však v hlave premietalo, naozaj neviem, to je jeho tajomstvo." Dôležité bolo, že úvodná desaťminútovka záverečnej časti hosťom vyšla. Získali zase dvojgólový náskok. Potom prežili i oslabenie a dokonca vo finiši i power play. "Martinčania vyrukovali so streľbou, ale neublížili nám, naopak, Palovčík mohol skórovať do prázdnej bránky, no nevyšlo mu to. Víťazstvo sme vydreli, ale niekedy treba zvládnuť aj takéto zápasy," dodal Michal Segľa. Inak, veľa nechýbalo, aby sa aj on zapísal do štatistiky. Predviedol sa dvoma brejkami, raz sa nepresadil proti menej známemu Lovíškovi, potom stroskotal v poslednej tretine na Pisárovi. "Čo nevyšlo mne, to sa podarilo bratovi Paľovi, ktorý dal gól. Som rád, lebo skóroval i v piatok. Bodaj by mu to tak išlo stále, útočník góly potrebuje na zdvihnutie sebadôvery."