ľudia, ktorí sú či už svojou vinou alebo vinou osudu ochudobnení o to najkrajšie ľudské čaro - čaro rodinnej spolupatričnosti, ktoré najintenzívnejšie prežívame práve v čase Vianoc. Vianočný stromček sa rozsvieti aj v spoločenskej miestnosti Útulku Domu sociálnej pomoci v Stropkove, v ktorom je v súčasnosti ubytovaných 13 bezdomovcov. Pripomenie im však, že aj oni voľakedy žili ináč a mali svoje rodiny, s ktorými spolu trávili vianočné sviatky. Tento symbol Vianoc však nebude jediným, ktorý im pripomenie voľakedajší čas v rodinách, kedy zmäklo aj najtvrdšie ľudské srdce.
Zmierniť ich pocit osamelosti sa snažia pracovníci Okresného úradu (OÚ) a Domu sociálnej pomoci v Stropkove, ktorí už po tretíkrát pripravujú pre bezdomovcov z útulku Trojkráľvovú večeru. A vždy na ňu pozvú aj kňazov z gréckokatolíckeho kláštora Redemptoristov. Tí do útulku prichádzajú aj počas roka. Keďže najčastejšie sa človek stáva bezdomovcom kvôli zvolenému spôsobu života, ktorý akosi nekorešponduje s besedou o duchovných veciach, zaujímalo nás, či návštevy kňazov bezdomovcov nenudia.
"Prečo? Nuda je tu sedieť celý deň a nič nerobiť, lebo je tu ťažko s prácou. Po čase vás prestane baviť aj stále sa dívať na televízor. Z ľudského hľadiska je to vítané. Prídu, porozprávame sa, my sa ich na niečo pýtame a aj oni nás sa pýtajú na rôzne veci," bez dlhého rozmýšľania odpovedal Ivo Sivák, ktorý v stropkovskom Útulku trávi už piaty rok a v októbri skončil prácu v tehelni Bardejovských pozemných stavieb. "Zasa treba čakať do apríla, či sa výroba spustí, alebo nie."
Od začiatku existencie stropkovského útulku je jeho obyvateľom Milan Leško. Dostal sa sem po rozvode: "Z bytu ma vyviezli vonku. Mali mi dať byt, ale dali ma sem. Mám žiadosť o byt na mestskom úrade, ale nemajú čo dať. Skade? Tak tu sedíme, pozeráme televízor a niekedy ideme vonku."
Hoci sa každý druhý mesiac chodí hlásiť na Okresný úrad práce, o prácu asi tak skoro nezavadí - je na polovičnom invalidnom dôchodku. A pri zmienke o živote v útulku len mávne rukou: "Viete, ako to je - bez rodiny, bez všetkého..." Preto Trojkráľové stretnutie pri slávnostnej večeri len víta, hoci aj zosmutnie pri spomienke na staré časy.
Väčšina z obyvateľov útulku stretnutie berie ako fakt, ktorý im dáva pocit "menšieho domova", ako sa vyjadril bývalý učiteľ a teraz obyvateľ Útulku T. J.
Aj bezdomovci z útulku, aj pracovníci OÚ v Stropkove dúfajú, že takéto stretnutia sa naozaj stanú nemennou tradíciou v meste. Jedine, že by z našej spoločnosti vymizol pojem "bezdomovec". Pre obyvateľov stropkovského Útulku takéto stretnutia znamenajú veľa. "Niektorí z nich majú aj slzičky v očiach a poďakujú sa hlavne preto, že sme na nich nezabudli, že ešte nie sú na zahodenie," povedal nám o predchádzajúcich Trojkráľových stretnutiach zástupca prednostu OÚ v Stropkove Jaroslav Prokopovič a vedúci odboru sociálnych vecí stropkovského OÚ Ivan Kleban dodal: "Chodím na tieto stretnutia jednak služobne, ale aj ako človek, pretože je to podujatie mimo plán práce okresného úradu. Snažíme sa, aby to bolo skôr súkromné vo vzťahu k nim a preto prichádzame ako bežní občania."
"Poľudšteniu" tohoto stretnutia pomáha aj to, že ho nepripravujú z rozpočtu OÚ, ale za pomoci sponzorov a niečo pridajú aj samotní pracovníci OÚ a Domu sociálnej pomoci. Zároveň sú povďační aj riaditeľovi Domovu sociálnych služieb, ktorého kuchárky navaria tradičné vianočné jedlá tohto regiónu a tie potom ponúknu v Útulku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
