znamená, že dnešné tridsiatničky by prestali chodiť do zamestnania v rovnakom veku ako muži. Spoločenská klíma však nepriala tomuto návrhu. Laické argumenty totiž zneli asi v takom podaní, že slovenská žena je unavená, zrobená a nevydrží pracovať do šesťdesiatky. Celosvetový trend síce hovorí o dlhšom produktívnom veku, ženy v západných štátoch však majú iné životné podmienky ako slovenské. Na túto situáciu reagovala aj Únia žien Slovenska a jej správna rada na svojom mimoriadnom zasadnutí, konanom 10. novembra, ktorá schválila vyhlásenie celoslovenskej Petície únie žien Slovenska.

Jej cieľom je prinútiť Vládu SR, aby pripravila a predložila na verejnú diskusiu komplexnú reformu sociálneho poistenia a aby zastavila nekoncepčné urýchlenie zvyšovania vekovej hranice žien pre odchod do dôchodku. Vo všetkých okresoch Slovenska sa na verejných miestach nachádzali petičné hárky a občania starší ako 16 rokov mohli podpisom vyjadriť svoj nesúhlas. V Spišskonovoveskom okrese súhlasilo s názorom Únie žien Slovenska viac ako dvetisíc ľudí.

"Dnešná nezamestnaná päťdesiatnička má veľký problém nájsť uplatnenie na trhu práce. Niektoré ženy v tomto veku preto doslova čakajú, kedy by mohli ísť do dôchodku. Únia žien apeluje na vládu, aby bola vypracovaná analýza slovenskej rodiny jej budúcnosť napríklad o desať rokov. Bude mať slovenská rodina také podmienky pre svoju existenciu, aby žena mohla pokojne pracovať do šesťdesiatky? Nech je spoločenská a ekonomická situácia v našej krajine na patričnej úrovni, a až potom nech sa kladú hranice, kedy by žena mala odísť do dôchodku," vysvetlila dôvod, prečo sa členky Únie žien rozhodli formou petície nesúhlasiť s názorom zákonodarcov Dr. Monika Novačeková, predsedníčka Okresnej organizácie Únie žien Slovenska v Spišskej Novej Vsi.

Podľa jej ďalších slov by sa mal brať zreteľ aj na biologickú stavbu ženy a samozrejme zamyslieť sa aj nad mužom ako živiteľom rodiny. Analýza slovenskej rodiny by mala totiž odpovedať aj na otázku, do akej miery je muž schopný v slovenských podmienkach ekonomicky zabezpečiť rodinu.

Posúvanie veku odchodu do dôchodku nemá síce populárny charakter, vláda však dôvodí nádejným členstvom v Európskej únii a tiež nepriaznivým demografickým vývojom. Slovenská populácia totiž starne a rodí sa čím ďalej tým menej deti. Kto bude teda robiť na dôchodky dnešnej generácie o niekoľko desiatok rokov? V duchu tejto filozofie zaujal stanovisko k tejto problematike aj sociológ Mgr. Stanislav Matulay. "Človek je náchylný ku konzervatizmu a vzhľadom k tomu, že každá zmena si vynucuje určitú námahu a energiu, tak sa jej bráni. Pod dnešnú životnú úroveň sa podpísal bývalý socialistický režim a je pravdou, že šesťdesiatnik zo západnej Európy je fit a cestuje po svete, jeho slovenský rovesník je však unavený a nezriedka odkázaný na barly. Beriem túto skutočnosť do úvahy ako občan a aj ako sociológ, ale súčasná ekonomická situácia nás núti podobne ako českých susedov pristúpiť na tento model, čiže neskorší odchod žien a aj mužov do dôchodku,"

Ako sa ďalej S. Matulay vyjadril, už v minulom roku sme boli v mínuse. Kým v západných krajinách sa časť zozbieraných daní od obyvateľstva kapitalizuje a časť sa rozdá, v našej krajine kapitalizácia úplne stagnuje a dokonca si na vyplácanie dôchodkov a iných výplat sociálneho charakteru naša vláda musí požičiavať.

"O pár rokov môže teda nastať situácia, že dôchodca síce dostane do rúk výmer s nárokom na dôchodok v sume 6 000 korún, ale reálne dostane 2 000 korún, pretože sociálna poisťovňa nebude mať z čoho túto sumu vyplatiť," popísal možnú situáciu S. Matulay.

Oveľa tvrdšia realita je v súčasnosti napríklad v krajine bývalého Sovietskeho zväzu, kde vyplácajú namiesto dôchodku fľašu vodky. "V prípade, ak bude naša spoločnosť váhať a uprednostňovať sociálny aspekt, dopadneme podobne ako naši východní susedia," dodal sociológ S. Matualy.