vytvorila neprekonateľnú barikádu, tiahnúcu sa niekoľko desiatok metrov. Nezostalo vám nič iné, len robiť to čo ostatní. Zastať, nájsť si vhodnú pozíciu a počúvať. A veruže bolo čo. Práve v Košiciach sme mali včera tú česť privítať orchester svetového mena, pozostávajúci z rovnej stovky originál maďarských cigánov. O udalosť, ktorú sa dá prežiť možno len raz v živote a navyše zadarmo,sa postarala spoločnosť US Steel, venujúc koncert ako vianočný darček mestu. Ani neplánované čakanie na začiatok vystúpenia zhromaždené publikum neodradil.
"Cestovali sme od pol deviatej ráno, veľmi dlho nás držali na hraniciach, ale napokon sme šťastne došli, aby sme vám dnes večer mohli zahrať," vysvetľoval vyše polhodinový časový sklz primáš stočlenného cigánskeho orchestra z Budapešti, Sándor Rigo.
"V takejto zime sme ešte nehrali, držte nám preto palce, aby to naše nástroje vydržali. Sú to živé duše, ktoré svojsky reagujú na počasie, sami nevieme, ako to celé bude znieť," dodal s ospravedlnením, že muzikanti zostanú z pochopiteľných príčin oblečení v kabátoch a vetrovkách. Na pohyblivosti šikovných muzikantských prstov sa však zákerný mrázik neodrazil, práve naopak.
Echt maďarskými ľudovými skladbami, alebo obľúbenými melódiami Straussa či Pucciniho hudobníci publikum veľmi rýchlo roztlieskali, ich súkmeňovci v prvých radoch sa dokonca pustili do tanca. Úžas na tvárach vyvolávali nielen temperamentné sólové výstupy huslistov, či vynikajúceho cimbalistu Oszkára Okrosa. Orchester pozostávajúci zo stovky hráčov sa totiž celý čas zaobišiel bez partitúry a dokonca bez dirigenta. Hnaný prirodzeným maďarským ohňom a cigánskym hudobným inštinktom. Medzi jednotlivými skladbami si sólisti odskakovali na cigaretku, aby ako tak zahriali aspoň vnútro, a tak sme na chvíľočku oslovili jedného z nich. Zatiaľčo kolegovia z orchestra mastili ďalší z čardášov, opýtali sme sa umeleckého šéfa a jedného z ôsmych primášov, Sándora Riga, prečo v zostave muzikantov akosi nevidno ženy?
"Ale, ženy u nás hrajú, dokonca je ich viac, len momentálne nemohli všetky prísť. Dve z nich sú totiž na materskej dovolenke."
Hrali ste už po celom svete, ktoré publikum bolo pre vás najvďačnejšie?
"Každé publikum je svojím spôsobom krásne, vďačné a spontánne. Hráme radi pre každého. Osobne som mal najlepší pocit z Holanďanov. Napriek tomu, že nevedia maďarsky a majú iné cítenie, veľmi dobre reagovali na našu hudbu."
A čo Slovensko?
"Orchester tu už voľakedy predtým hral, ja som však na Slovensku a konkrétne v Košiciach po prvýkrát. I keď je riadna zima, páči sa mi tu a pokladám to za vynikajúcu skúsenosť."
Ako sa vám darí udržať v tak veľkom telese disciplínu?
"To nie je problém, vieme sa dohodnúť. Nemáme veľa skúšok, sme profesionáli a hráme skladby, ktoré dôverne poznáme. Vycibrili nás niekoľkoročné skúsenosti. Napriek tomu, že nás je toľko, dá sa to udržať na uzde."
Ktorá skladba z vášho repertoáru vás najviac chytá za srdce?
"Nevnímam to tak, interpretujem všetky skladby bez rozdielu vo všeobecnosti hrám rád a všetko."
S týmito slovami sa pravdepodobne stotožňuje každý z prítomných muzikantov orchestra. Ohromná zohratosť a svojský "feeling" dodal hre maďarských cigánov príťažlivosti, ktorá nedovolila stále sa zahusťujúcej diváckej obci opustiť svoje miesto pod pódiom.
Vynikajúci koncert si Budapeštiansky orchester zopakoval i o ôsmej, tentokrát v teplúčku štátneho divadla. Ako ináč, s obrovským úspechom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
