štátnom rozpočte ČSR, v ktorom vyčlenili miliónové čiastky na výstavbu a rekonštrukciu škôl na východe republiky. Bolo to v čase hospodárskej krízy, ktorá zasiahla všetky výrobné odvetvia.
Upadal živnostenský stav, ktorý predtým v Košiciach prekvital a situácia v priemysle sa stále zhoršovala. Treba povedať, že priemysel a obchod (predtým remeslo v cechovom zriadení) tvorili v Košiciach významnú zložku hospodárskeho života a keďže kapitalistický ekonomický poriadok vyžadoval jeho usmerňovanie z jedného centra, vytvorili sa Obchodné a priemyselné komory (OPK) v roku 1850. Pre územie Slovenska v Bratislave a v Košiciach. Až do roku 1904 bola činnosť OPK nevýrazná, zlom nastal až v roku 1904, keď sa do jej vedenia dostal J. A. Siposs, podnikateľ, továrnik a obchodník s bohatými skúsenosťami z organizácie hospodárskeho života v rôznych funkciách. Na čele OPK zostal až do roku 1918. Po čase ho nasledoval vo funkcii predsedu OPK jeho syn Dr. Aladár Siposs, ktorý v nej pôsobil až do roku 1945. OPK bola riadiacim orgánom pre priemysel (remeslo) aj obchod. (Dr. A. Siposs založil aj Hornouhorský zväz pre cudzinecký ruch a bol jeho tajomníkom). V polovici novembra roku 1923 bola plenárna schôdza Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach. Jej predseda Kunz opäť ako na zasadnutí v lete hovoril už nie o smutnej, ale o beznádejnej situácii všetkých odborov priemyslu v dôsledku hospodárskej krízy a úpadku - v porovnaní so stavom pred troma rokmi. Ako príklady uviedol železiarsky, textilný, papierenský, potravinársky, tlačiarenský priemysel v Krompachoch, Medzeve, V. Šariši, Čani, Spišskej Novej Vsi, Košiciach a inde. Vyzval prítomných, aby to, čo je "v terajších troskách životaschopné, bolo v záujme krajiny v súčinnosti s vládou a producentami zachované. Upadá živnostenský odbor v dôsledku nedostatočnej kúpyschopnosti ľudí. Zo zmätku upadá obchodno-priemyselné podnikanie na Slovensku a Podkarpatskej Rusi." Pokiaľ ide o zmätok, chaos, ten podľa Kunza spôsobovali horné úrady komplikáciami v agende, i daňová politika, ktorá volala po reforme, pretože "likvidovala" podnikateľov.
Finančné problémy malo aj samotné mesto Košice. V decembri 1923 malo byť posledné zasadnutie mestského zastupiteľstva v roku s množstvom problémov. Z najošemetnejších bol rozpočet na rok 1924 a splácanie pôžičiek. Boli dlhodobé a vyzdvihnuté ešte pred vojnou za Rakúsko-Uhorska - dohromady 11 mil. 818 tisíc Kč, počas vojny aj po nej. Podľa prvého námestníka mešťanostu Smrža by mestu pomohlo 33 mil., trebárs nový úver, ktorým by splatilo staré dlhy. "Magistrát je zajedno s obchodnou a priemyselnou komorou v tom, že pomery sú neutešené. Je veľa úradníkov, málo škôl, dražoba. Treba podporovať miestnych obchodníkov a živnostníkov, bojovať proti dražobe, kontrolovať trhy, snažiť sa aspoň čiastočne zbaviť obecenstvo (občanov - pozn. red.) vysokých úrokov od pôžičiek." Mešťanosta Novák vyzval mestskú radu, aby "poslanci hájili záujmy občanov a aby pristupovali k rozpočtu na rok 1924 s maximálnou hospodárnosťou." Nebolo už z čoho krátiť a mestu by naozaj pomohla iba ďalšia pôžička. Mnohí sa báli aj vysloviť takú závratnú sumu - 33 miliónov. Zatiaľ zostali poslanci stáť pevne na zemi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
