Duleba (na obr.) netajil svoju spokojnosť ani na ostatnom podujatí z cyklu Jour-Fixe, ktoré sa nieslo v neformálnom duchu. Za najväčší úspech považuje zorganizovanie piatich odborných konferencií. Dve z týchto konferencií, robené v spolupráci s ukrajinským partnerom, sa týkali témy Karpatský euroregión - výzvy a perspektívy.

"Dali sme dokopy ľudí žijúcich v regióne Karpatského euroregiónu - teda nie v hlavných mestách, ale v Prešove, Košiciach, Miškovci, Debrecíne, či Rzesowe - a ktorí sú schopní produkovať politický výskum, robiť analýzy a odporúčania. Doteraz nebolo počuť hlas regiónoch," povedal o cieľoch tohto projektu šéf prešovskej SFPA a poznamenal, že stále o mnohých veciach dotýkajúcich sa okrajových regiónov rozhodujú centrá. "Je potrebné, aby sa vytvoril základ ľudí schopných vstupovať do národnej i medzinárodnej debaty s argumentmi z pozície regiónu."

Alexander Duleba pri bilancovaní činnosti prešovskej kancelárie SFPA i prvé odborné mimobratislavské podujatie Svetovej banky, konferenciu o slovensko-ukrajinských vzťahoch a aktivity v Akčnej komisii Spojené štáty americké - Európska únia - Slovensko, ktorá slúži ako komunikačný kanál pre skvalitňovanie ekonomického prostredia.

Opýtali sme sa ho, či výskumy SFPA majú i spätnú väzbu. "Máme spätnú väzbu. Závisí už od kompetentných, ako ich chcú využívať," uviedol A. Duleba a konkretizoval: "Napríklad práve štúdia, ktorú sme robili v spolupráci so Svetovou bankou, bude východiskovým bodom pri ďalšom rozvoji sociálnej politiky, ale aj zamestnanosti, či rómskej otázky."

Podľa jeho slov nie sú hneď viditeľné výsledky takýchto aplikovaných výskumov, majú však dlhodobý efekt. "Pokiaľ viem, odporúčania SFPA pre Ministerstvo zahraničných vecí SR týkajúce sa vzťahov Slovenska s Ukrajinou sú seriózne brané do úvahy, sú brané ako východiská pre rokovania, programovanie týchto vzťahov a prístupy k problémom."

Spoločnosť podpísala dohovory s ministerstvami zahraničných vecí i obrany, ako aj s úradom vlády a v súčasnosti pracuje na niekoľkých projektoch, ktoré vzišli z objednávky štátnych úradov. "Chcel by som zdôrazniť, že ide o nový prvok. Od roku 1995 do 2000 sme robili väčšinu projektov pre zahraničných adresátov, v minulom roku sme už mali niekoľko projektov, pri ktorých boli zadávateľmi domáce subjekty."

Politológa a analytika Dulebu sme sa spýtali aj na to, ako vníma dve svetové udalosti. Prvá je skôr úsmevná, druhá vážna... Keď kedysi futurológovia predpovedali, čo bude v treťom tisícročí, tipovali, že do vesmíru budú lietať turisti. Bez vážnejšieho mediálneho ohlasu sa skutočne stalo, že prvý turista vyletel do kozmu.

"Súhlasím, že tie očakávania boli príliš veľké. Treba si ale uvedomiť aj to, že ešte v šesťdesiatych rokoch bol televízor dosť veľkou raritou. Neprešlo ani tak veľa rokov, a dnes existuje internet, mobilná komunikácia. Aj keď to nemá priamu súvislosť povedzme s kozmom, kde vývoj tiež napreduje obrovským tempom, no ľudia môžu cítiť, že spoločnosť sa rozvíja ďaleko rýchlejšie, aj keď to možno na prvý pohľad nevnímame," povedal A. Duleba, ktorý sa vyjadril, aj k druhej, závažnejšej téme a to udalostiam z 11. septembra, kedy došlo k teroristickému útoku na Svetové obchodné centrum v USA. Podľa jeho slov tieto udalosti zmenili názor na pojem bezpečnostná hrozba. "Už predtým sa na expertnej úrovni hovorilo o teroristoch, existujú bezpečnostné odborné analýzy spred niekoľkých rokov, ktoré jasne poukázali na to, že toto bude hlavný problém po skončení bipolárneho konfliktu. Činitelia v reálnej politike však im až taký význam neprikladali. Keď sa tieto analýzy potvrdili, bol to šok."

Neakceptovanie výskumov je podľa Dulebových slov zvlášť typické pre Slovensko, kde je pomaly každý politik expert na všetko a stalo sa, že "politici jeden deň, bez konzultácií a podkladov, rozhodli o niečom a potom sme si lámali hlavu, koľko desiatok miliónov korún takéto rozhodnutie stálo. Niečo podobné sa stalo v USA, kde pritom je systém prepojenia výskumu a politiky prepracovaný".

Čo môžu posledné udalosti vo svete znamenať?

"Zmení sa bezpečnostné plánovanie, zmenia sa priority hrozieb. Bude to mať priamy dopad na dislokáciu zdrojov z tvrdej bezpečnosti na mäkkú, čo je napríklad spravodajstvo, či analýzy. Sme tiež svedkami toho, že došlo k zásadnému zblíženiu medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskom, čo je nový fenomén, ktorý vznikol ako priamy dôsledok udalostí z 11. septembra," uviedol analytik Duleba. Ako však dodal, spomínané zblíženie má svoje limity.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.