mal vrúcny vzťah k drevu a stružlikal rôzne figúrky v každej voľnej chvíli. Keď raz doniesol do školy sošku bociana, ktorú vystrúhal obyčajným vreckovým nožíkom, dostal sa do povedomia svojich učiteľov. Lelskú cirkevnú školu do roku 1945 riadili členovia rádu premonštrátov a vtedajší páter objavili v mladom Štefanovi rezbársky talent.
„Keď som mal sedemnásť rokov, navrhol mi, aby som vystrúhal sošku svätého Norberta, zakladateľa rádu premonštrátov. Podľa dobovej predlohy som ju vytvoril a asi sa páčila, pretože hneď som dostal ďalšiu zákazku," spomína Štefan Binó. Bola oveľa väčšia, s viacerými osobami, zvieratkami a malým Ježiškom. Dostal ponuku na zhotovenie betlehema pre leleský kostol. „Je to už dávno, ale spomínam si, že som usilovne zháňal predlohy pre postavy. Prelistoval som veľa literatúry a ilustrácií, až som si napokon vybral. Opát rádu bol spokojný. Keby som mal porovnať jeho postavenie z dnešného pohľadu, bol akýmsi mecenášom. Len s tým rozdielom, že za moju prácu som bol ohodnotené skôr duchovne," hovorí Štefan Binó. Mal už tridsaťštyri rokov, keď ho dokončil. Tento betlehem je doteraz v miestnom kostole a ožije len pred Štedrým dňom.
Potom do dnešného dňa tvoril sochy, ktoré majú pôvod v Biblii, gréckej a rímskej mytológii, maďarskej a slovenskej ľudovej tvorbe. Atlant, tancujúci pár, Dávid a Goliáš, Ján Krstiteľ, zber hrozna, to sú len niektoré z desiatok drevených sôch, ktoré krášlia dom Štefan Binóa. „Nedávno som dokončil Križovú cestu. Zobrazil som každé zo štrnástich zastavení. Niekoľko mojich prác je vo Vlastivednom múzeu v Trebišove. Nič zo svojej tvorby som nerobil na predaj. Niečo som daroval priateľom, ale ostatné mám doma," zdôrazňuje majster Binó. Spracováva lipové, orechové, slivkové, hruškové drevo. „Najlepšia je lipa. Je to dobré drevo, ktoré má život a dá sa tvarovať," tvrdí majster. Jedným dychom dodáva. „Vždy som za svojou soškou videl človeka v jeho každodennej podobe. Nepovažujem sa za veľkého umelca, mám radosť, keď sa moje diela páčia iným," hovorí na záver Štefan Binó.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
