Takže Ficovo vtipné sebapohladenie, že "keby sme to už dnes zabalili, môžeme si pokojne podať ruky a povedať - ľudia, dobrá robota", malo vcelku zmysluplnú pointu.
Snem to však nebol iba sebaoslavný, ale predovšetkým programový. Tým, že delegáti jednomyseľne schválili dokument "Tretia cesta, Slovensko a Smer", sa strana vraj prihlásila k "k prúdu tretej cesty a definovala tretiu cestu v slovenských podmienkach".
Stalo sa teda presne toľko, že Smer na svojom druhom sneme zaprel všetko to, na čo na sneme číslo jedna prisahal. Konkrétne, že ideológie sú mŕtve, a zvlášť na Slovensku nemajú žiadny význam. A keďže všetko je na Slovensku neštandardné, tak taká má byť aj správna strana, trúbil Fico pred rokom. A fakt, že je subjekt neštandardný, vyhlásil v decembri 2000 dokonca za prednosť, čím sa dramaticky odlíšil od všetkých ďalších neštandardných strán pod Tatrami, ktoré sa za svoj mongolizmus aspoň hanbia a skrývajú ho. Po nalakovaní čerstvým "makeupom" Fico teraz, v decembri 2001, už len tvrdí, že "Smer nepokladá tretiu cestu za ideologický model".
Skutočnosťou naozaj je, že vo Ficovom poňatí (resp. Borisa Zalu, podpredsedu, ktorý novú sebadefiníciu spískal) "tretia cesta" ideologická veľmi nie je. Každá ideológia má totiž akési hodnotové jadro, svetonázorový zdroj, z ktorého vychádza. Tretia cesta Smeru však vychádza iba z núdze. Čiže z poznania, ktoré Fico na svojich potulkách svetom načerpal; totiž, že ak chce byť Smer plnohodnotným partnerom demokratických strán Západu, musí sa zaradiť do nejakej jestvujúcej straníckej internacionály. Nuž, a internacionála neštandardných zatiaľ neexistuje. To je všetko - Fico ani Smer sa za ten rok nezmenili, len im bolo naznačené, že si majú kúpiť nový kabát.
Problém akurát je, že západné vzory, v ktorých sa programový dokument Smeru našiel, sú navýsosť ideologické. "New Labour" Tonyho Blaira či experimenty Gerharda Schrödera v Nemecku, o ktorých básnil Fico, nie sú ničím iným, ako maskovaním presunu tradičnej ľavice do centra, kde existuje, vzhľadom na všeobecnú slabosť liberálnych strán v Európe, priestor na anexiu. Britská a nemecká sociálna demokracia proste od polovice deväťdesiatych rokov vykrádajú centristickú agendu, keďže si uvedomili, že "štát blahobytu" je v koncoch a klasické sociálnodemokratické recepty sú už nepoužiteľné (že sa ale dá z podstaty stále žiť, svedčí príklad francúzsky socialistov). To je "tretia cesta" - predovšetkým rezignácia na štátny intervencionizmus do podnikateľskej sféry, masívne privatizácie, mierne znižovanie daní, atď.
"Tretia cesta", k akej sa hlásia Smer a jeho líder, je však hybrid. Nie je to tiché našľapovanie ľavice k stredu, ale zmes krajne ľavicových a krajne pravicových riešení, aké nestreteme ani u Blaira, ani u Schrödera. Ani jeden z nich netvrdí, že "štát bez vplyvu v hospodárskych gigantoch nemôže plniť vitálne funkcie, ktoré sa od neho očakávajú". Predstavami o úlohe štátu stojí proste Fico na platforme Koncoša, v názoroch na riešenie napr. rómskej otázky je však vzápätí kdesi na dohľad rakúskeho Haidera. V priestore, kde premávajú na Slovensku už iba obe verzie SNS, sa pohybuje Fico aj v "maďarskej otázke"; nad jeho nedávnym výrokom, že "by bolo veľmi zlé", keby sa Trnavský a Nitriansky VÚC dostali do rúk SMK, lebo "tam máme zásobáreň pitnej vody, obilnicu a dve atómové elektrárne", by Blair so Schröderom veru onemeli. "Tretia cesta" Smeru je skrátka blud a bluf. To všetko osolené prízemnými banalitami typu "slovenská tretia cesta musí rešpektovať overenú skutočnosť, že zvyšovanie vzdelanosti a podpora vedy a techniky vedie automaticky k znižovaniu nezamestnanosti".
Pirueta Smeru nám môže byť vcelku ukradnutá, nie je určená domácemu publiku, ktoré Fica volí či nevolí z úplne iných než programových pohnútok. Zaujať by mohla tak SDĽ, zmietajúcu sa v životnej kríze. Jasne o tom vypovedá ďalší z Ficových blufov, keď nedávno upozornil na údajné vyjadrenia niektorých predstaviteľov Socialistickej internacionály, "spochybňujúce smerovanie SDĽ po zvolení Pavla Koncoša a VYJADRUJÚCE PRIPRAVENOSŤ HĽADAŤ V SR PARTNERA". Asi tak je to - Smer sa chystá po voľbách vypísať prihlášku do SI. S programovým hybridom, ktorý si vytvoril, to však môže byť dosť veľký problém.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
