michalovskí mladíci sa z času na čas vedia vypnúť k veľmi bojovnému výkonu, ktorý jeho zverencom príliš nevonia. Michalovčania, s plejádou viacerých juniorov v základnej zostave, navyše bez tradičných opôr, predviedli na ľade súpera sympatický bojovný výkon. Od začiatku boli ako osy, ktoré neúnavne napádali domácich hráčov. V ich prospech hralo aj šťastie, pretože nielenže všetky tri góly strelili od modrej čiary, ale navyše im skvele zachytal brankár Rímsky. Keď sa už zdalo, že si Michalovčania po vyše dvoch sezónach pripíšu na svoje konto prvé víťazstvo na súperovom ľade, inkasovali sedem minút pred koncom kontaktný, ale hlavne "zlepený" gól z hokejky Rusiča, nuž a šestnásť sekúnd pred koncom stanovil konečnú remízu strelou z voleja Roman Bajzát. "Tento zápas mi vzal iste desať rokov zo života. Keby sme nezvíťazili, mali by sme veľmi mizerné Vianoce," skonštatoval tréner Trebišova Branislav Kohutiar bezprostredne po zápase. Niet divu, jeho zverenci vyše dvoch tretín nepotvrdzovali proti oslabeným Michalovčanom rolu favorita a neraz zaznel na ich adresu piskot rozčúlených fanúšikov. "Vravel som, že to bude ťažký zápas. Derby nikdy nemá favorita a nemalo ho ani dnes, hoci tabuľkové postavenie hovorilo v náš prospech. V poslednej tretine sme hrali už len na dve päťky, čo sa nám v závere vyplatilo. Napriek obrovskej smole, kvôli ktorej sme nedokázali dlhý čas prekonať výborne chytajúceho Rímskeho, mali sme v závere aj kus šťastia," priznal B. Kohutiar. Kým Trebišovčania sa snažili hrať, Michalovčania iba bránili. Hrali podľa známych českých nôt, ktoré zneli domácemu kolektívu akosi falošne. "Vždy je ľahšie búrať, ako tvoriť. Myslím, že vzhľadom na to je remíza zaslúžená. Michalovskí juniori dnes potvrdili, že sú pre Duklu prísľubom. Bojovali zo všetkých síl a keď budú takto pokračovať, majú šancu na viaceré dobré výsledky," pochválil súpera. Smutným hrdinom zápasu bol michalovský obranca Jaroslav Kanóc, ktorý síce zaznamenal prvé dva góly v sezóne, ale práve po jeho vylúčení hrali domáci v záverečných dvoch minútach presilovku, počas ktorej pri power-play vyrovnali na konečných 3:3. Zaujímavé je, že J. Kanóc vlani obliekal práve trebišovský dres a prvý gól v jeho farbách zaznamenal práve vo víťaznom zápolení na michalovskom ľade pri výhre 10:2. Po tom, čo v lete "prezliekol" dresy, uspel v derby znovu, tentoraz až dvakrát po takmer navlas rovnakých strelách od modrej čiary. "Čo mi je to teraz platné, keď sme kvôli môjmu vylúčeniu prišli o víťazstvo?," pýtal sa sám seba smutný michalovský obranca. "Keby som to však nespravil, Raček by išiel sám na Rímskeho, preto som ho podrazil. Nechcite vedieť, ako som sa cítil, keď môj kamarát Bajzát prekonal šestnásť sekúnd pred koncom nášho brankára. Neprišiel som sa sem dvoma gólmi pomstiť, hoci som rád, že som aj ja konečne skóroval," hovoril už v odľahčenom tóne. Jednoznačne najlepším hráčom zápasu bol michalovský brankár Ján Rímsky, ktorý privádzal domácich hráčov do zúfalstva. Jeho zákroky boli často z ríše snov, ale ani tie nestačili na dvojbodový zisk. "Bol to vyrovnaný zápas so šťastnejším koncom pre domácich. Stretnutie malo všetky znaky derby. Za vyrovnávajúci gól viním rozhodcu, ktorý si pred vyrovnávajúcim gólom nevšimol viacerých Trebišovčanov v našom bránkovisku. Mal som absolútne zakrytý výhľad, a tak som vlastne nemal šancu zasiahnuť. Škoda, boli sme blízko k víťazstvu," komentoval zápasové dianie J. Rímsky, ktorý kedysi obliekal aj dres svojho utorňajšieho súpera, jeho spomienky na Trebišov však nie sú práve najpriaznivejšie. "Bola to len krátka anabáza, odchytal som tu len zopár zápasov. Potom tu začal hokej vplyvom nedostatku financií upadať a tak som radšej zmenil dres," dodal na záver muž utorňajšieho derby.
Autor: jč, janč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
