smerom, prakticky až po hranicu s Ukrajinou. Centrálna a najvyššia časť pohoria je sústredená v oblasti najvyššieho vrchu Vihorlat (1 076 m n. m.). Práve v tejto oblasti vystupujú na povrch viaceré zaujímavé skalné útvary, prevažne na vrcholoch jednotlivých hôr. Takéto výrazné skalné masívy sú na napríklad na samotnom Vihorlate, najznámejším a najnavštevovanejším je však Sninský kameň (1 006 m n. m.), týčiaci sa ako krajinná dominanta nad ďalšou atrakciou pohoria - jazerom Morské oko.
Sninský kameň tvoria vlastne kamene dva - sú to dve pomerne rozsiahle skalné plošiny s výškou priemerne 20 metrov, na východnom okraji, ktorý vyzerá majestátne najmä z údolia Cirochy, sa uvádza výška až 40 metrov. Oba plošiny, ktoré sú vynikajúcimi výhľadovými bodmi, sú porastené zaujímavou vegetáciou.
Genéza vzniku Sninského kameňa je zaujímavá. najskôr sa na nej podieľala sopečná činnosť, ktorá vytvorila podpovrchové lávové prúdy - tie dnes vystupujú ako samotné andezitové skaly. Neskôr sa dostali na povrch, keď materiál nad nimi podľahol eróznym procesom. Konečnú podobu dnešného Sninského kameňa modeloval mráz a voda. Pôvodne homogénne andezitové bralá narušovala voda, vnikajúca do puklín. Pri teplotách pod bodom mrazu zamŕzala a trhacie účinky ľadu majú na svedomí Sninský kameň v jeho dnešnej podobe. Vznikli tu vzácne formy reliéfu, takzvané mrazové zruby. Tento reliéf sa nazýva periglaciálny - vznikol síce mechanickým pôsobením mrazu a ľadu, ale až po dobách ľadových, počas ktorých sa vytváral klasický glaciálny reliéf, známy na území Slovenska najviac z Tatier.
Izolované skalné útvary mávajú zvyčajne osobitú flóru i faunu. Nie je to inak ani v prípade Sninského kameňa, kde sú zaznamenané viaceré vzácne druhy rastlín - napríklad rozchodník ročný, kostrava ovčia vihorlatská, slezinník severný, vudsia skalná a ďalšie. Zaujímavé lesné spoločenstvá jaseňových javorín vznikli aj na úpätí Sninského kameňa, ktoré tvoria plytké sutinové pôdy. Sninský kameň je Chráneným prírodným výtvorom na rozlohe 5,59 hektára, z toho majú vrcholové plošiny 1,62 hektára.
BEDEKER:
Prístup: Na Sninský kameň vedú výstupové cesty z južnej i severnej strany pohoria. Z južnej sú východiskom Remetské Hámre (12 km po ceste zo Sobraniec). Z nich vedie červená turistická značka údolím Hámorského potoka, popod Motrogon a cez sedlo Tri table až na Sninský kameň (3 a 1/2 - 4 h). Druhou cestou z Remetských Hámrov je modrá značka a zároveň náučný chodník údolím Okny cez parkovisko Krivec (v lete sem zachádza autobus), Morské oko, Tri table na vrchol (3 a 1/2 h). Zo severu vedú takisto dve trasy - modrá značka zo Sninských rybníkov (2 a 1/2 h) a zelená zo Zemplínskych Hámrov (2 h). Na vrcholové plošiny oboch častí Sninského kameňa vedú železné rebríky.
Zaujímavosti okolia: jazerá Morské oko, Malé Morské oko a Kotlík, Vihorlat (1 076 m), Nežabec (1 023 m), Sninské rybníky, NP Poloniny, výstup bradlového pásma pri Podhorodi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
