SR, mestom Košice a Prvou komunálnou bankou a.s. Žilina o riešení oddĺženia mesta Košice tak, že štát kúpi ich lesy. Obdobne mal potom štát pomôcť i zadĺženej Banskej Bystrici. Podľa Karola Mitríka by prijatie tohto navrhnutého uznesenia bolo vnímané ako znevažovanie práce všetkých primátorov a starostov miest a obcí, ktorí ich rozvážnym hospodárením nedostali do finančných problémov. Zároveň upozorňuje, že i medzi ostatnými dlžníkmi by mohlo dôjsť k reťazovej reakcii.

"Všetky mestá a obce, ktoré vlastnia lesy ich môžu Vláde SR ponúkať na odpredaj. Ako by teda Vláda SR potom zdôvodnila, že Košice áno a ostatní nie?", uviedol K. Mitrík.

Podľa "Zelenej správy", ktorú pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR, štát prostredníctvom neho obhospodaruje 1151 tisíc hektárov lesov, teda 57,6%. Neštátny sektor spravuje lesy o výmere 755 tisíc hektárov, čo je 37,8% plochy lesov. Jeden kubík guľatiny stojí v priemere u štátnych lesov 1229 Sk, u neštátnych 1200 korún. V roku 1999 zo štátnych lesov vyviezli guľatinu za 536 mil. korún za priemernú cenu 1293 Sk za kubík. V roku 2000 už vyviezli za 764 mil. Sk za nižšiu priemernú cenu 1229 Sk za kubík. Z toho vidieť, že hoci objem exportu vzrástol o 42,5%, cena klesla o 5%.

Zaujímavé sú i ďalšie čísla "Zelenej správy". Minulý rok mali štátne lesy stratu 1 mil. Sk, napriek tomu, že dostali dotáciu 366 mil. Sk, čo je 64% všetkých dotácií poskytnutých v roku 2000. Neštátne lesy dostali dotáciu 158 mil. korún, teda 27,6%, a dosiahli zisk 183 mil. korún. Bez dotácie by teda mali zisk 25 mil. korún. O tom ako zodpovedne sa štát o svoje lesy stará, uvádza K. Mitrík prostredníctvom analýzy Dušana Grégra, primátora Žarnovice, ďalšie fakty. Štátne lesy vynaložili 576 mil. korún na 1151 tisíc ha. Neštátne lesy, ktorých výmera je "len" 755 tisíc ha, zaplatili za tie isté činnosti 598 mil. Sk. Štát teda na jeden ha dal 500, súkromník 790 Sk. Na jeden kubík vyťaženej guľatiny boli ťažobné náklady štátu 728 Sk. Neštátne lesy na ťažbu v tom istom roku na ten istý objem mali náklady 502 Sk. Z toho teda podľa primátora Žarnovice vyplýva, že štát ťaží o takmer neuveriteľných 45% drahšie.

V závere analýzy malé zhrnutie. Ak by štátny sektor vo svojej výmere zaznamenal rovnaké výsledky ako neštátny, mohol v roku 2000 ušetriť štátnej pokladnici 800,9 mil. Sk. To znamená, že by ušetril štátnu dotáciu 366 mil. Sk, a dosiahol by zisk 434,9 mil. Sk. Spoločné peniaze občanov použité na zvýšenie výmery štátnych lesov by teda po prijatí tohto uznesenia skončili v nenávratne. Primátori a starostovia miest a obcí si teda vydýchli, že vláda návrh tohto spôsobu pomoci Košiciam zamietla.