dvojmiliardového dlhu. Na ocenení nič nemení, že verdikt mal vskutku napokon "politický rozmer", čo mu vyčítal primátor Trebuľa. Hlasy vo vláde sa rozložili podľa strán, skoro ako na reforme verejnej správy - akurát že SMK išla tentoraz s SDĽ a SOP. Teda s partajami, ktoré presadzovali skupinový záujem proti záujmu verejnému.
Dôvody sú jasné a už sme ich minule pomenovali; je neprípustné a nemorálne vykrývať zo spoločenských zdrojov nezodpovednosť, mrhanie a samosprávny šlendrián. Či Košíc, či kohokoľvek iného - to, čo sa tu dialo roky, bola paródia rozumného rozpočtovania. Nezmyselnými úvermi, ktoré by si normálny človek nikdy nevzal, si tu niekto vybudoval slávu, postavil schody až do neba a Košičania mu ešte tlieskali. Tí, ktorí vystríhali, že raz bude predložený účet, boli vysmievaní. Najväčšmi samotným strojcom "zázraku", ktorý kedysi využil prvú príležitosť, aby klauzulu o najvyššej prípustnej úverovej zaťaženosti dal "vyhlasovať" zo štatútu mesta.
Rozhodnutie vlády má teda - okrem politického, pán primátor - aj svoj výchovný rozmer. Je skoro isté, že sa po tomto (a nútenej správe v Bystrici) už nenájde komunálna garnitúra, ktorej by sa zažiadalo zopakovať šialené preúverovanie. Keby kabinet vyhovel tandemu Schmögnerovej s Koncošom, napľul by do tváre všetkým obciam a ich politikom, ktorí hospodária slušne.
Pokiaľ je pravdou, že na Bratislavu a Košice nebol použitý rovnaký meter, ako tvrdí Trebuľa a ďalší, chyba nie je v terajšom rozhodnutí, ale v tom bývalom o štátnej záruke pre most Košická. Pričom toto porovnanie nie je úplne korektné; po prvé preto, lebo štátnych záruk sa nachádza aj v súčasnom rozpočte za desiatky miliárd, čo je bohužiaľ typ krytia vzťahujúci sa na podstatne širšie spektrum subjektov, ako je hlavné mesto. Po druhé, garancia vlády na budúci projekt je predsa len čosi iného, ako zaplatenie starej pofidérnej dlžoby. Takej, na akú keby jej "autor" pýtal vládnu záruku vopred, bol by vysmiaty a odklonený na kliniku.
Podobne malú relevanciu má vyzdvihovanie odlišnosti Bratislavy a Košíc voči ďalším samosprávam, ktoré proti vládnej výpomoci protestovali; že totiž BA a KE musia zo svojich rozpočtov hradiť aj niektoré také prevádzky (napr. cesty či domovy dôchodcov), ktoré inde ešte financuje štát. Áno - možno je to chyba, nebolo však veľmi počuť o tom, že by sa napr. košickí poslanci v NR SR snažili vec za desať rokov zmeniť. Podstatnejšie je, že o to obozretnejšie museli a musia dve najväčšie samosprávy s vlastnými príjmami narábať.
Dá sa do istej miery akceptovať sťažnosť, že k potrebám Bratislavy je centrálna moc ústretovejšia ako ku Košiciam. Ale: Ak aj obídeme nepriestreľný fakt, že hlavné mestá sú preferované všade - tak to proste chodí, a tiež ďalší fakt, že BA aj najviac do centrálneho rozpočtu odvádza, ani tak sa nedá špeciálne Dzurindovej vláde vytknúť, že by Košiciam aspoň raz poriadne nepomohla. Pomohla, a bola to nepriama štátna subvencia ako hrom: Totiž zmluva s US Steelom, v ktorej nízku kúpnu cenu akcií kompenzuje záväzok, že nadobúdatelia dlhé roky udržia zamestnanosť a nebudú prepúšťať. US Steel mohol veru zaplatiť aj podstatne viac, z čoho by sa výdatnejšie naplnili verejné zdroje (pre celé Slovensko), ale Goodish by obratom prepustil polovicu personálu, keďže viac ľudí ani nepotrebuje.
Je možné pochopiť, že Trebuľa je sklamaný. Reči o "politickej karte voči prezidentovi", čím údajne bolo negatívne stanovisko pravicových ministrov, si však mal naozaj odpustiť. Sú smiešne a scestné; je to preukázateľne a čierne na bielom zdokumentovateľne Schuster, ktorý rýpe do vlády kde môže a otvára spory spôsobom, akým to nerobí žiadny "nadstranícky" prezident v Európe. Dzurinda a spol. skôr zatínajú zuby a držia tichú domácnosť. Primátorova rečnícka otázka, že "načo ho štyri roky kritizujú za to isté?", je potom už naozaj absurdná. Bohužiaľ, všetci bývalí partneri v koalícii sa k Schusterovi správali presne opačne - z SDKÚ ani KDH dodnes nikto zreteľne nepomenoval, čoho sa v Košiciach dopustil.
Rozumnejšie Trebuľa rozpráva, pokiaľ ide o pokračovanie. Vypíše sa tender a uvidíme medveďa - ukáže sa, či nejakí záujemcovia o košický porast naozaj boli, alebo to bola iba udica na lepšie navnadenie Koncoša. A vôbec nie mimochodom: Ak je pravdou, čo hlása košická reprezentácia, že totiž miliarda za 15 tisíc hektárov je podhodnotenou, iba tretinovou cenou, pričom boli zaujímavé súkromné ponuky, tak ide o ďalšiu neuveriteľnú nezodpovednosť a rozhadzovanie zvereného majetku. Ešteže bol vláde aj taký lacný peniaz vzácny...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
