Milan Lukáč, s ktorým sme sa porozprávali. "Keďže som rodený Lastomírčan, potreboval som svojej obci splatiť aj určitý dlh z predchádzajúcich rokov. Nebola to moja prvá zastávka v klube, isté skúsenosti som tu získal už aj v minulosti. V súčasnosti sa snažím najmä o zúžitkovanie svojich doterajších trénerskych poznatkov," vravel Milan Lukáč, ktorý je futbalovej verejnosti známy predovšetkým z čias, keď viedol mládežnícke družstvá. Športové nádeje dlhé roky trénoval v michalovskom Zemplíne. V čom vidí hlavné odlišnosti medzi mládežou a dospelými? "Každá kategória má svoje zákonitosti. Veľké odlišnosti som však nespozoroval. Rozhodujúcim kritériom je kvalita samotného hráča. Mládežníkov som musel zaúčať do špecifík tejto loptovej hry, kým pri dospelých išlo už len o akési usmerňovanie."

Prvá polovica jesene vyšla Lastomíru snáď až nad očakávanie. Konečné tretie miesto je viac než veľavravnou bilanciou. "Spokojný som asi tak na sedemdesiat percent. Som rád, že sme zlepšili hernú disciplínu, lebo tá je dosť dôležitá. Tretie miesto je vzhľadom na pomery a podmienky slušnou vizitkou. Na tretiu ligu, keďže tá vyžaduje podstatne lepšie podmienky, si zatiaľ netrúfame. Vytvorili sme si však sľubný odrazový mostík do jarnej odvety." Atypickým problémom vidieckych mužstiev je problematická dochádzka na tréningy. Hráči chodia do školy, zamestnania a podobne. Tréner sa neraz musí uspokojiť len s torzom kádra. "Ide o špecifickú záležitosť tímov z dedín. Zverenci uprednostňujú prácu, viacerí robia na smeny, ale aj napriek tomu sa usilujú o účasť na tréningoch, čo si vážim." Lastomírsky kouč však rozhodne nie je egoistom. Vie oceniť aj hernú produkciu štvrtoligových súperov, s ktorými sa body získavajú veľmi ťažko. "Veľmi sa mi pozdávali Krompachy, ktoré už dlhší čas podávajú solídne výkony. Zápasia však s tými istými ťažkosťami ako ostatné celky. Ide hlavne o stabilitu kádra. Tradícia však predurčuje tento kolektív na vyššiu súťaž."

Na jar sa tradičné duo Lukáč Koleník bude musieť zaobísť bez "včeličky" zo stredu poľa, Daniela Vasiľa, ktorý sa pobral za futbalovým chlebíkom do materského Zemplína. "Nerobíme z toho žiadnu tragédiu, veď každý hráč je nahraditeľný. Trebárs dlhé roky za nás hrával Čechovič, ale už dlhší čas jestvujeme aj bez neho. V súvislosti s Vasiľom, vidím aj istú analógiu s Martinom Firdom, ktorý počas pôsobenia v Lastomíre získal psychickú istotu. To isté platí aj v Danielovom prípade. Myslím, že u nás nestratil nič zo svojho herného umenia a je dobre pripravený pre michalovské mužstvo." Základom úspechu dlhoročného štvrtoligistu bola pevná defenzíva, ktorá súperom poriadne znepríjemňovala život. Prejsť cez žulovitých obrancov Lastomíra bolo niekedy ťažko riešiteľným rébusom. "V defenzíve bol prínosom Sabovčík, ktorý však pravidelne chodil na týždňovky. Keďže nemohol stále trénovať, trocha mu pokleslo sebavedomie a herná istota. Ak by mal možnosť sústavne sa venovať mužstvu, určite by to bolo z jeho strany ešte lepšie. Všetci obrancovia sa snažili zo všetkých síl a majú podiel na nižšom počte inkasovaných góloch." Dosť dôležitou persónou v lastomírskom súkolí je 41ročný Ľubomír Čižmár, ktorý svojim herným prejavom vôbec nepripomína vyslúžilca. Jeho prihrávky a technické parádičky stále dokážu potešiť divákov a všetci jeho spoluhráči unisono tvrdia, že je takmer nenahraditeľný. "S Ľubom nie sú žiadne problémy. Stále si odohrá svoje. V rozhodujúcich momentoch vie zobrať zodpovednosť na svoje plecia. Som rád, že ho máme v kádri." Milan Lukáč už dlhé roky spolupracuje s Ladislavom Koleníkom. Ich spolupráca je priam príkladná a zatiaľ vôbec neuvažujú o rozchode. "Po toľkých rokoch spolupráce sa už dosť dobre poznáme. Vieme predvídať svoje reakcie. Naše priateľstvo našťastie nemalo nejakú vážnejšiu krízu. Na Koleníkovi si cením najmä charakterové vlastnosti a verím, že naša spolupráca bude mať ešte dlhé trvanie," uzavrel debatu Milan Lukáč, ktorý patril spolu so svojim asistentom medzi najvážnejším uchádzačom o trénersky post v Michalovciach. Ako je však už dnes známe, nič z toho nebude.