priaznivcov. Prednedávnom sme sa s ním pozhovárali. V úvode nás tak trocha prekvapil, keď povedal, že aj v súčasnom období si trúfa na zimnú prípravu pod vedením Jána Zuzčina, o ktorom je známe, že svoje ovečky nešetrí. "Vo svojej kariére som absolvoval množstvo zimných príprav. Viem, čo od futbalistu vyžadujú a viem, že z nich žijeme počas celého roka, aj keď len málokto z nás ich obľubuje. Trebárs aj minulý rok som sa bez problémov pripravoval pod vedením Mariána Kuchtu a trúfam si aj na Zuzčinove dávky," sebavedome vyhlásil najstarší hráč tretej ligy. Jeho začiatky medzi dospelými sa viažu ešte k polovici 70tych rokov minulého storočia. "Šatňa vtedajšieho Zemplína bola doslova nabitá zvučnými menami. Prezliekali sa v nej súrodenci Veľasovci, Pažej, Koleník, Sočovka, ale aj ďalší výborní hráči. Keď to porovnám s dneškom, mali sme predsa len o čosi poctivejší prístup ku každodenným povinnostiam, futbal sme mali veľmi radi." V roku 1978 Miro narukoval do juhočeského Tábora, kde vojenčil aj s bývalým brankárom Olejárom, Mičincom a ďalšími. O ich futbalovom talente sa dozvedel tréner Musil z neďalekého Písku, za ktorý istý čas hrávali. "Potom som odišiel do civilného klubu v Strakoniciach, ktorý bol účastníkom divízie. Po skončení vojenskej prezenčnej služby som chcel v Čechách ostať, ale prišiel za mnou vtedajší michalovský tajomník Gabriel Basanda, ktorý ma zlákal opäť na Zemplín." Zaujímalo nás, akú mentalitu má český národ a v čom pobadal základné rozdiely v porovnaní so Slovákmi. "Bol som mladý, doslova "vyhúkaný" zo všetkého. Ocitol som sa v cudzom svete, bez rodiny a priateľov. Nezameriaval som sa na skúmanie pováh českých ľudí." Po návrate domov sa káder Michaloviec zmenil takmer na nepoznanie. Do popredia sa začali dostávať iní mladší hráči Žarnay, Juraško, Süttö, Bakajsovci, ale aj mnohí iní. "Michalovce vtedy trénoval Štefan Nadzam, výborný človek, na ktorého mám len tie najlepšie spomienky. Bol to vynikajúci tréner, ktorý vedel, čo mužstvo potrebuje. Priam otcovský prístup mal ku mne vtedajší predseda oddielu Alexander Bugala, ktorý mi radil v ťažkých životných situáciách." Životné peripetie prežíval Paško najmä počas problémov s alkoholom. Tie však po niekoľkých rokoch pominuli a Miro sa opäť venoval len a len futbalu. "Dostal som sa na šikmú plochu. K tomu sa pridali rodinné problémy, ale o tom vôbec nechcem rozprávať." Približne v roku 1988 však michalovský štadión definitívne opustil. "Mal som množstvo problémov. Cítil som, že už prestávam byť pre tím prospešný, a tak som z vlastnej vôle odišiel. Funkcionári mi nerobili žiadne prieky." Paško si na ďalšej štácii - v Pavlovciach nad Uhom vyskúšal aj pozíciu hrajúceho trénera. "Na hráčov som často nepokrikoval. Keď si to však situácia vyžiadala, okamžite som zvýšil hlas. Táto funkcia mi nerobila problémy, mal som veľa skúsenosti z vyššej súťaže, ktoré som využíval." V roku 1992 zakotvil v Sobranciach, s ktorými už mal skúsenosti, keďže si v nich odkrútil mládežnícke roky. Nebolo to zlé obdobie, nádejní chlapci sa neraz prezentovali kvalitným herným prejavom. "Rád si spomínam na časy strávené v dorasteneckom družstve, kde ma viedol, dnes už nebohý, tréner Dunčko. S terajším primátorom Sobraniec Štefanom Staškom sme vytvorili stopérsku dvojicu. Pišta bol dobrý hráč, vodcovská osobnosť, škoda, že to vo futbale nedotiahol ďalej. Ale dôvody vám neviem povedať." Úspešnejšieho Paška napokon preradili do Amužstva, kde pokračoval v solídnych výkonoch. Vráťme sa však na začiatok 90tych rokov. Do Sobraniec ho zlanáril niekdajší michalovský spoluhráč Miroslav Fabián, ktorý chcel starého kamaráta vytiahnuť z ťažkostí. Títo dvaja hráči mali veľký podiel na postupe do tretej ligy počas jari 1999. "V tejto súťaži to však bolo veľmi ťažké. Myslel som, že budeme o pár miest vyššie. Na túto ligu sme neboli pripravení ani ekonomicky ani hráčsky. Osem bodov za celú sezónu bolo strašne málo." Nováčik kráčal od prehry k prehre. Ľudovo

Miroslav Paško

Rodisko: Sobrance, 24. 7. 1951, Vzdelanie: Učňovská škola elektrotechnická v Michalovciach, Zamestnanie: Údržbár v sobranských Technických službách, Rodina - dcéry: Jana a Martina; Hráčska kariéra: 19761978 Michalovce, 19781980 Strakonice, 19801988 Michalovce, 1988 Strážske, 19891990 Pavlovce nad Uhom, 1991 Ruský Hrabovec, od roku 1992 Sobrance, Trénerska kariéra: 1989 1990 hrajúci kormidelník v Pavlovciach nad Uhom. Úspechy: Dvakrát postup s Michalovcami do prvej slovenskej národnej futbalovej ligy, dvakrát postup so Sobrancami do tretej ligy.

Autor: janč

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.