predstavuje už od svojho nástupu na scénu od čias Modusu až po terajšiu sólovú dráhu neprehliadnuteľnú osobnosť slovenskej hudoby. Po tom ako odskúšal za klavírom svoj repertoár troch skladieb, presunuli sme sa z nemilosrdnej zimy gotickej nádhery do zateplenej sakristie na pár slov.

Podarilo sa vám niekedy účinkovať takto priamo v kostole?

"Nie, toto je moja premiéra, čo sa týka spevu i hrania, hoci už som mal možnosť zahrať si na kostolnom organe. Ale to bolo už dávno, za mlada. Je tu vynikajúca akustika a som rád, že mám takúto možnosť."

Chrám je miesto, kde väčšina z nás hľadá duševnú útechu, kam sa utiekate vy?

"Samozrejme, toto je ideálny priestor, najmä pre ľudí, ktorí žijú v meste. Je to taká oáza, kde vám dajú všetci pokoj, môžete byť konečne len sami so sebou a nerušene rozmýšľať. Aj moje kroky preto občas smerujú práve tam, druhou alternatívou je príroda. Či je leto, zima, vždy si nájdem čas, aby som si medzi stromami v samote prevetral hlavu. Uvoľním sa a počúvam to, čo sa nedá počuť nikde inde."

Prežívate často situácie, keď chcete utiecť do izolácie?

"Myslím, že každý človek by si mal nájsť denne chvíľu na odreagovanie. Akýmkoľvek spôsobom si uchytiť čas pre seba. Každý je ale zodpovedný sám za seba. Ak vám na sebe záleží, viete byť tvorcom svojej životnej pohody. Výhovorky každodeného stresu a nedostatku času neobstoja. Ide o zásadný postoj a silu jednotlivca."

Ak sa chce človek aktívne odreagovať od práce, mal by sa údajne rovnako aktívne venovať inej činnosti. Aká je to činnosť vo vašom prípade?

"Milujem zbieranie húb, kedysi som veľa času trávil na rybačke. Rád sa túlam na bycikli najradšej niekde mimo mesta. Stále ma to ťahá do lesa, nech to znie akokoľvek banálne. Všetok môj relax sa vôbec točí okolo takýchto činností, pri ktorých sa dá nerušene premýšľať. Cieľom je po ich absolvovaní získať akýsi nadhľad a chuť ísť ďalej."

Len nedávno vyhlasovali hudobných slávikov. Na pódiu sa zišli muzikantské stálice i mladá generácia ich potenciálnych nástupcov. Máte pocit, že ide o dôstojných nasledovateľov, s dostatočným potenciálom, ktorý potiahne slovenskú scénu progresívnym smerom?

"Určite tam sú silní ľudia, ktorí majú predpoklady stať sa osobnosťami, ale myslím si, že táto doba je taká rýchla a upachtená, že sa v tejto chvíli nedá definitívne tvrdiť a vedieť, či to vydržia. Ten tlak je obrovský a každý sme len ľudia z mäsa a kostí. Súčasné obdobie môže mať i svoje negatívne následky, ktoré nemusí každý vydržať, nech je akýkoľvek dobrý. Samozrejme, ak vydržia a budú sa venovať práci na svojom ďalšom raste, len to privítam."

Ako to vyzerá s možným comebackom Modusu, o ktorom sa istý čas hovorilo ako o vcelku reálnej myšlienke?

"O tejto otázke už nechcem hovoriť. Moja trojročná snaha hovorí za všetko, príliš sa to všade rozmazávalo a nerád by som bol znovu smiešny."

Nachádzame sa na chvoste roka, ktorý bude pomaly minulosťou. Bilancujete?

"Veľmi som si to ani neuvedomoval, ale námatkový pohľad do kalendára mi naznačil, že už je to tu. Bože, ono to fakt strašne rýchlo beží. Tento hektický čas je neúprosný a človek sa zaoberá myšlienakmi typu, stihnem ešte čosi urobiť? Netreba však zastať a spustiť ruky, práve naopak, nie je dôležité koľkého je a aký rok, ale akú práce som za sebou zanechal."

Takže, čo vás ženie dopredu?

"Ešte som poriadne neukázal, aký vlastne som. Okolie ma nevyprovokovalo natoľko, aby som možno na seba dával pozor taký, aký by som už asi mal dávať. Stále cítim, že mám ešte veľa rezerv a čakám na druhý dych, ktorý určite príde. Je to ako keď bežíte maratón a zrazu keď už myslíte že nedobehnete, pocítite obrovský prílev energie a naraz ste v cieli. Počas svojho života som si snažil rozdeliť sily práve takým spôsobom, aby som ich mal naporúdzi práve v období, keď ich budem najviac potrebovať. Dúfam, že ma nesklamú."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.