predstaviteľov samosprávy miest a obcí, aby nechystali na budúci rok rozpočtové provizória, ale koncipovali normálny rozpočet. Argumentoval tým, že hlavné zásady rozpočtových pravidiel, ako aj spôsob prechodu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, sú už v podstate dohodnuté a nič významného by sa nemalo meniť.
Táto výzva však vo väčšine miest Prešovského kraja nenašla odozvu. Všade, vrátane Prešova, poslanci mestských zastupiteľstiev prijímali rozpočtové provizória na prvý štvrťrok budúceho roka. Zástupcovia miest dôvodili, že ešte nebol schválený štátny rozpočet na rok 2002.
Riadny mestský rozpočet na budúci rok prijali poslanci vo Vranove nad Topľou, pravdepodobne ako jediní v Prešovskom kraji. Je zostavený podľa rozpočtovej skladby platnej od 1. januára ako vyrovnaný v objeme 95,5 milióna korún v príjmovej a výdavkovej časti. V návrhu rozpočtu nie sú zahrnuté štátne dotácia a úvery. Pri odhade konečného výsledku tohtoročného mestského rozpočtu sa primátor mesta Vranov nad Topľou "sekol" o desať miliónov. Predpovedal, že koncoročné rozpočtové príjmy dosiahnu výšku 130 miliónov korún, ale v skutočnosti to je asi 140 miliónov.
"Garantujem, že budúcoročný rozpočet bude predstavovať 150 miliónov korún, len bude treba na tom spoločne popracovať a hľadať aj mimorozpočtové zdroje," sršal optimizmom primátor Muška.
Keďže nový rozpočet sa podľa nových pravidiel skladá z bežných príjmov a výdavkov a kapitálových príjmov a výdavkov, vranovskí poslanci schválili návrh rozpočtu, v ktorom v bežných výdavkoch rátajú s čiastkou 64,8 milióna korún a v kapitálových výdavkoch s čiastkou 30,7 milióna korún. Je to zhruba 32-percentné kapitálové zhodnotenie výdavkov rozpočtu, čo je oveľa viac, než 16 percent určených na tvorbu nových hodnôt v štátnom rozpočte.
"Poukazuje to na investičnú silu mesta, ktoré nepatrí medzi najväčšie na Slovensku," komentoval tento údaj M. Muška, ktorý pripomenul, že kapitalizácia rozpočtov je vo všeobecnosti vyššie v samospráve ako v štátnej správe a pohybuje sa na úrovni 23 percent.
Pri rozprave o návrhu rozpočtu na budúci rok vranovskí poslanci mali aj pozmeňujúce návrhy. Väčšina z nich navrhovala ubrať z kapitoly pre šport a radšej posilniť úsek správy a údržby ciest. Jozef Švarbalík navrhol pridať 30 miliónov korún na výstavbu športovej haly, pretože s jej výstavbou rátal aj volebný program. Nad zdrojmi financovania však vopred neuvažoval a ako jeden z možných spôsobov navrhol zvolať najvýznamnejšie podnikateľské subjekty mesta a navrhnúť im združenie finančných prostriedkov. Poslanec Jozef Barna však namiesto výstavby športovej haly navrhol vyčleniť 15 miliónov korún na rekonštrukciu centrálneho parku.
Poslanci sa napokon rozhodli nehlasovať o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch, ale zhrnuli ich do bodu a zaoberať sa nimi pri zmenách rozpočtu v priebehu budúceho roku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.